4.1. Druhotné hierarchické úrovne taxónov v zostupnom poradí sú tieto: tribus (tribus) medzi úrovňou čeľade a rodu, sekcia (sectio) a séria (series) medzi úrovňou rodu a druhu a varieta (varietas) a forma (forma) pod úrovňou druhu.

4.2. Ak je potrebný väčší počet hierarchických úrovní, tvoria sa pre ne termíny pripojením predpony „sub-“ k termínom označujúcim základné a druhotné hierarchické úrovne. Potom možno rastlinu priradiť k taxónom týchto hierarchických úrovní (v zostupnom poradí): regnum, subregnum, divisio alebo phylum, subdivisio alebo subphylum, classis, subclassis, ordo, subordo, familia, subfamilia, tribus, subtribus, genus, subgenus, sectio, subsectio, series, subseries, species, subspecies, varietas, subvarietas, forma, subforma.

4.3. Možno zaradiť alebo pridať ďalšie úrovne, ale treba dbať na to, aby sa tým nespôsobil zmätok alebo omyl.

4.4. Podradené hierarchické úrovne nototaxónov sú tie isté ako podradené hierarchické úrovne nehybridných taxónov s tým, že najvyššia povolená hierarchická úroveň je hybridný rod (pozri Dodatok I).

---

Poznámka 1. V celom Kóde sa slovné spojenie „taxón podradený čeľadi“ vzťahuje iba na taxóny medzi úrovňami čeľade a rodu, „taxón podradený rodu“ iba na taxóny medzi úrovňami rodu a druhu.

Poznámka 2. K problematike označenia určitých kategórií rastlín využívaných v poľnohospodárstve, lesníctve a záhradníctve pozri Čl. 28, Pozn. 2-5.

Poznámka 3. Pokiaľ autori pri klasifikácii parazitov, osobitne húb, neprisudzujú hodnotu druhu, poddruhu alebo variety taxónom, ktoré sú síce charakterizované z hľadiska fyziologického, ale iba nepatrne alebo vôbec nie z hľadiska morfologického, môžu rozlišovať vnútri druhov špeciálne formy (formae speciales) charakterizované adaptáciou na rozdielnych hostiteľov; nomenklatúra týchto špeciálnych foriem sa však neriadi predpismi tohto Kódu.

---