KAPITOLA II. MENÁ TAXÓNOV (VŠEOBECNÉ PREDPISY)
SEKCIA 2. TYPIFIKÁCIA
Článok 9
9.1. Holotyp mena druhu alebo vnútrodruhového taxónu je jeden dokladový exemplár alebo ilustrácia, ktoré pôvodný autor použil alebo ustanovil ako nomenklatorický typ. Pokiaľ sa holotyp zachoval, stanovuje použitie príslušného mena (pozri tiež Čl. 10).
Poznámka 1. Akékoľvek ustanovenie typu urobené pôvodným autorom, ak je jednoznačne vyjadrené v čase pôvodného uverejnenia mena taxónu, je konečné (pozri ale Čl. 9.9). Ak autor uviedol iba jeden prvok, musí sa akceptovať ako holotyp. Ak je nové meno založené na predtým uverejnenom opise alebo diagnóze taxónu, to isté platí pre materiál zahrnutý skorším autorom (pozri Čl. 7.7 a 7.8).
9.2. Lektotyp je dokladový exemplár alebo ilustrácia (pozri Čl. 8.3) ustanovená za nomenklatorický typ v súlade s Čl. 9.9, ak v čase uverejnenia holotyp nebol označený, ak sa zistí, že holotyp patrí ku viac než jednému taxónu, alebo ak holotyp chýba.
9.3. Izotyp je každý duplikát holotypu; je to vždy dokladový exemplár.
9.4. Syntyp je jeden z dvoch alebo viacerých dokladových exemplárov citovaných v protológu , ak nebol ustanovený holotyp alebo ak akékoľvek dva alebo viaceré dokladové exempláre boli súčasne ustanovené ako typy.
9.5. Paratyp je dokladový exemplár citovaný v protológu, ktorý však nie je ani holotypom, ani izotypom, ani jedným zo syntypov, ak boli dva alebo viaceré dokladové exempláre ustanovené ako typy.
Príklad 1. Holotypom mena Rheedia kappleri Eyma, ktoré označuje polygamický druh, je samčí dokladový exemplár zbieraný Kapplerom (593a v herbári U). Autor ustanovil hermafroditický dokladový exemplár zbieraný pracovníkmi Forestry Service of Surinam ako paratyp (B. W. 1618 v herbári U).
Poznámka 2. Ak nebol ustanovený holotyp, vo väčšine prípadov neexistujú ani paratypy, pretože všetky citované dokladové exempláre sú syntypmi. Avšak ak autor ustanovil dva alebo viac dokladových exemplárov ako typy (Čl. 9.4), všetky ostatné citované dokladové exempláre sú paratypy, a nie syntypy.
9.6. Neotyp je dokladový exemplár alebo ilustrácia (pozri Čl. 8.3) vybraná tak, aby slúžila ako nomenklatorický typ v prípadoch, keď chýba všetok materiál, na ktorom bolo meno založené (pozri tiež Čl. 9.11).
9.7. Epityp je dokladový exemplár alebo ilustrácia vybraná tak, aby slúžila ako interpretatívny typ, ak holotyp, lektotyp, predtým ustanovený neotyp alebo všetok pôvodný materiál spojený s platne uverejneným menom je preukázateľne viacznačný a nedá sa jednoznačne determinovať na presné použitie mena taxónu. V prípade, že sa ustanoví epityp, musí sa výslovne citovať holotyp, lektotyp alebo neotyp, ktorý tento epityp dopĺňa.
9.8. Ak sa pri ustanovení typu použije termín definovaný v Kóde (Čl. 9.1-9.7) v inom zmysle, než v akom je definovaný, považuje sa to za chybu, ktorá sa má opraviť (napríklad použitie termínu lektotyp na označenie toho, čo je v skutočnosti neotypom).
Príklad 2. Borssum Waalkes (in Blumea 14: 198. 1966) citoval položku z Linného herbára No. 866.7 (LINN) ako holotyp mena Sida retusa L. (1763). Termín bol použitý nesprávne, pretože Linné citoval v protológu S. retusa aj ilustrácie v dielach Plukenet, Phytographia: t. 9, f. 2. 1691, a Rumphius, Herb. Amboin. 6: t. 19. 1750. Pretože všetky tri prvky patria do pôvodného materiálu (Čl. 9.9, poznámka pod čiarou), použitie termínu holotyp, ako to urobil Borssum Waalkes, je chybou a má sa opraviť na lektotyp.
9.9. Ak autor mena druhu alebo vnútrodruhového taxónu neoznačil holotyp, ak sa holotyp stratil alebo bol zničený alebo ak sa ukázalo, že materiál ustanovený za typ patrí ku viac než jednému taxónu, možno ustanoviť (Čl. 7.10 a 7.11) ako náhradu lektotyp alebo, ak je to prípustné (Čl. 9.6), neotyp. Lektotyp má vždy prednosť pred neotypom okrem prípadu vymedzeného Čl. 9.11. Izotyp, ak existuje, sa musí vybrať za lektotyp. Ak neexistuje žiadny izotyp, potom sa musí lektotyp vybrať spomedzi syntypov, ak existujú. Ak neexistuje ani izotyp, ani syntyp, ani izosyntyp (duplikát syntypu) a ak sa nezachoval žiadny iný prvok pôvodného materiálu, možno vybrať neotyp.
Poznámka 3. Ak autor mena ustanovil dva alebo viac dokladových exemplárov ako typy (napr. samčí a samičí exemplár alebo kvitnúci a plodný exemplár atď.), musí sa spomedzi nich vybrať lektotyp (pozri Čl. 9.4).
9.10. Ak typový dokladový exemplár (herbárová položka alebo ekvivalentný preparát) obsahuje časti patriace ku viac než jednému taxónu (pozri Čl. 9.9), meno musí zostať spojené s tou časťou, ktorá najlepšie zodpovedá pôvodnému opisu alebo diagnóze.
Príklad 3. Typ mena Tillandsia bryoides Griseb. ex Baker (1878) je dokladový exemplár Lorentz 128 v herbári BM, ktorý sa však ukázal byť zmesou. Smith (in Proc. Amer. Acad. Arts 70: 192. 1935) konal v súlade s týmto pravidlom, keď vybral jednu časť z Lorentzovho zberu ako lektotyp.
9.11. Ak sa holotyp alebo predtým ustanovený lektotyp stratil alebo bol zničený a ak sa dá preukázať, že všetok ostatný pôvodný materiál sa taxonomicky líši od zničeného typu, možno vybrať neotyp tak, aby sa zachovalo použitie mena ustanovené predošlou typifikáciou (pozri tiež Čl. 9.12).
9.12. Neotyp vybraný podľa Čl. 9.11 možno zmeniť, ak sa dá preukázať, že sa taxonomicky líši od holotypu alebo lektotypu, ktorý nahradil.
9.13. Autor, ktorý ako prvý ustanovil lektotyp alebo neotyp, sa musí v tomto výbere nasledovať, ale jeho výber sa nahrádza (mení), ak (a) sa znovu našiel holotyp alebo v prípade neotypu akýkoľvek pôvodný materiál; výber sa môže zmeniť aj vtedy, ak (b) možno preukázať, že je vo vážnom konflikte s protológom a je k dispozícii iný prvok, ktorý nie je v konflikte s protológom, alebo (c) ak výber nebol v súlade s Čl. 9.10.
9.14. Od 1. januára 1990 lektotypifikácia alebo neotypifikácia mena druhu alebo vnútrodruhového taxónu dokladovým exemplárom alebo nepublikovanou ilustráciou (pozri Čl. 8.3) je účinná len vtedy, ak sa uvádza herbár alebo inštitúcia, v ktorej sa typ uchováva.
Odporúčanie 9A
9A.1. Typifikácia mena, pre ktoré nebol ustanovený holotyp, by sa mala robiť len s pochopením pre metódu, ktorou autor pracoval; osobitne by sa malo brať do úvahy, že časť materiálu použitá autorom pri opise taxónu nemusí byť v jeho vlastnom herbári, dokonca sa nemusela ani zachovať, a naopak, že nie všetok materiál, ktorý sa zachoval v autorovom herbári, musel byť použitý pri opise taxónu.
9A.2. Ustanovenie lektotypu by sa malo urobiť s pochopením skupiny, ktorej sa to týka. Ako základný prameň pri výbere lektotypu by sa mali zohľadniť všetky aspekty protológu. Treba sa vyhnúť mechanickým metódam, napríklad automatickému výberu prvého citovaného dokladového exemplára alebo exemplára zbieraného osobou, podľa ktorej je druh pomenovaný, ako nevedeckým metódam, ktoré môžu zapríčiniť v budúcnosti zmätky a ďalšie zmeny.
9A.3. Pri výbere lektotypu by sa mala dať prednosť akémukoľvek náznaku zámeru autora, pokiaľ nie je v rozpore s protológom. Takýmito náznakmi sú rukopisné poznámky, anotácie herbárových položiek, rozpoznateľné vyobrazenia, epitetá ako typicus, genuinus atď.
9A.4. Keď je v protológu citovaný len jeden zber, ale nie je citovaná inštitúcia, v ktorej je tento zber uložený, potom by sa malo predpokladať, že holotypom je dokladový exemplár uložený v inštitúcii, o ktorej je známe, že tam autor pracoval, pokiaľ neexistujú údaje o tom, že autor pracoval aj s inými časťami rovnakého zberu.
9A.5. Keď boli spolu s pôvodným opisom alebo diagnózou zahrnuté alebo citované dva alebo viaceré heterogénne prvky, potom by sa mal lektotyp vybrať tak, aby sa zachovalo súčasné použitie mena. Osobitne ak iný autor už predtým vybral jeden alebo viac prvkov ako iné taxóny, zvyšok alebo jeho časť by sa mala ustanoviť za lektotyp, ak tento prvok nie je v konflikte s pôvodným opisom alebo diagnózou (pozri Čl. 9.13).
9A.6. Ak pre meno fosílneho druhu je potrebný lektotyp, mal by sa, ak je to možné, vybrať dokladový exemplár vyobrazený v čase platného uverejnenia mena (pozri Čl. 8.4).
Odporúčanie 9B
9B.1. Pri výbere neotypu by sa mala zachovať osobitná opatrnosť a mali by sa využiť dôkladné vedomosti, lebo kto typ vyberá, toho vedie len vlastný úsudok o tom, čo najlepšie zodpovedá protológu; ak sa neskôr výber ukáže byť chybný, nevyhnutne bude mať za následok ďalšiu zmenu.