ODDELENIE II. PRAVIDLÁ A ODPORÚČANIA

KAPITOLA III. NOMENKLATÚRA TAXÓNOV PODĽA ICH HIERARCHICKEJ ÚROVNE

SEKCIA 3. MENÁ RODOV A TAXÓNOV PODRADENÝCH RODU

 

Článok 20

20.1. Meno rodu je podstatné meno v prvom páde jednotného čísla alebo slovo, ktoré je za podstatné meno pokladané, a píše sa s veľkým začiatočným písmenom (pozri Čl. 60.2.). Môže byť akéhokoľvek pôvodu a môže sa tvoriť dokonca celkom ľubovoľným spôsobom, ale nesmie mať koncovku -virus.

Príklad 1. Rosa, Convolvulus, Hedysarum, Bartramia, Liquidambar, Gloriosa, Impatiens, Rhododendron, Manihot, Ifloga (anagram (prešmyčka) mena Filago).

 

20.2. Meno rodu sa nesmie zhodovať s odborným termínom, ktorý sa v súčasnosti používa v morfológii. Výnimka platí pre mená uverejnené pred 1. januárom 1912, ktoré boli sprevádzané druhovým menom uverejneným v súlade s Linného binárnym spôsobom pomenovania.

 

Príklad 2. Rodové meno „Radicula“ (Hill, 1756) je zhodné s odborným termínom „radicula“ (korienok) a nebolo sprevádzané druhovým menom v súlade s Linného binárnym spôsobom pomenovania. Meno Radicula je správne prisudzované Moenchovi ([Moench,] 1794), ktorý ho prvý spojil s druhovými epitetami.

Príklad 3. Meno Tuber F. H. Wigg. : Fr. bolo pri svojom uverejnení v roku 1780 sprevádzané binárnym druhovým menom (Tuber gulosorum F. H. Wigg.), je teda platne uverejnené.

Príklad 4. Zamýšľané rodové mená „Lanceolatus“ (Plumstead, 1952) a „Lobata“ (Chapman, 1952) sú zhodné s odbornými termínmi, teda nie sú platne uverejnené.

Príklad 5. Slová ako „radix“, „caulis“, „folium“, „spina“ atď. nemôžu byť v súčasnosti platne uverejnené ako rodové mená.

 

20.3. Meno rodu sa nesmie skladať z dvoch slov s výnimkou prípadu, keď sú spojené spojovníkom.

 

Príklad 6. Keď Miller (1754) uverejnil meno „Uva ursi“, skladalo sa z dvoch oddelených slov, nespojených spojovníkom, teda nie je platne uverejnené (Čl. 32.1(b)); toto meno je správne prisudzované Duhamelovi ([Duhamel,] 1755) ako Uva-ursi (uverejnené so spojovníkom).

Príklad 7. Avšak mená ako Quisqualis L. (pri pôvodnom uverejnení utvorené spojením dvoch slov), Sebastiano-schaueria Nees a Neves-armondia K. Schum. (pri pôvodnom uverejnení spojené spojovníkom) sú platne uverejnené.

 

Poznámka 1. Mená medzirodových hybridov sa tvoria podľa ustanovení Čl. H.6.


20.4. Za rodové mená sa nemajú pokladať:

(a) Slovné označenia (slová), ktoré neboli zamýšľané ako mená.

 

Príklad 8. Označenie „Anonymos“ použil Walter (Fl. Carol.: 2, 4, 9 atď. 1788) pre 28 odlišných rodov, keď chcel poukázať na to, že príslušné rody nemali mená.

Príklad 9. „Schaenoides“ a „Scirpoides“, ktoré použil Rottboll (Descr. Pl. Rar. Progr.: 14, 27. 1772) na označenie nepomenovaných rodov pripomínajúcich rody Schoenus a Scirpus, ktoré zamýšľal pomenovať neskôr, ako uviedol na str. 7 svojho diela, predstavujú teda slovné označenia, ktoré neboli zamýšľané ako rodové mená. Neskôr boli oprávnene pomenované Kyllinga Rottb. a Fuirena Rottb.

 

(b) Označenie druhov jednoslovným spôsobom.


Poznámka 2. Príklady ako „Leptostachys“ a „Anthopogon“ uvedené vo vydaniach Kódu predchádzajúcich Tokijskému kódu, pochádzali z publikácií, ktoré sú teraz uvedené v Dodatku V.


Odporúčanie 20A

20A.1. Pri tvorbe rodových mien by sa autori mali prispôsobiť nasledujúcim odporúčaniam:

  1. Používať, pokiaľ je to možné, latinské koncovky.
  2. Vyhýbať sa menám, ktoré nie je ľahké prispôsobiť latinčine.
  3. Netvoriť mená, ktoré sú príliš dlhé alebo v latinčine ťažko vysloviteľné.
  4. Netvoriť mená spojením slov z rôznych jazykov.
  5. Poukázať, ak je to možné, utvorením alebo zakončením mena na príbuzenské vzťahy rodu alebo na jeho podobnosť s nejakým iným rodom.
  6. Vyhýbať sa použitiu prídavných mien ako mien podstatných.
  7. Nepoužívať meno podobné alebo odvodené od epiteta mena niektorého z druhov rodu.
  8. Netvoriť mená rodov podľa osôb, ktoré nemajú nejaký vzťah k botanike alebo aspoň k prírodným vedám.
  9. Všetkým rodovým menám odvodeným od mien osôb dávať tvar ženského gramatického rodu bez ohľadu na to, či boli utvorené na počesť muža alebo ženy (pozri Odp. 60B).
  10. Netvoriť rodové mená spojením častí dvoch rodových mien, pretože je pravdepodobné, že takéto mená budú zamieňané s menami hybridných rodov (pozri Čl. H.6).

 

Príklad 1. Meno Hordelymus (K. Jess.) K. Jess. je založené na mene Hordeum subg. Hordelymus K. Jess. Podrodové epiteton bolo utvorené spojením častí rodových mien Hordeum L. a Elymus L. (pozri tiež Čl. H.3, Príkl. 2).

 

<-- späť

ďalej -->