clanok 60

Príklad 1. Ponechanie pôvodného spôsobu písania: Rodové mená Mesembryanthemum L. (1753) a Amaranthus L. (1753) Linné takto písal zámerne, takže spôsob písania sa nemá meniť na „Mesembrianthemum“ a „Amarantus“, hoci tieto tvary sú filologicky vhodnejšie (pozri Bull. Misc. Inform. Kew 1928: 113, 287. 1928). - Phoradendron Nutt. (1848) sa nemá meniť na „Phoradendrum“. - Triaspis mozambica A. Juss. (1843) sa nemá meniť na „T. mossambica“, ako je to v Englerovom diele ([Engler,] Pflanzenw. Ost-Afrikas C: 232. 1895). - Alyxia ceylanica Wight (1848) sa nemá meniť na „A. zeylanica“, ako je to v Trimenovom diele ([Trimen,] Handb. Fl. Ceylon 3: 127. 1895). - Fagus sylvatica L. (1753) sa nemá meniť na „F. silvatica“. V prípade nového mena sa odporúča prijať klasický spôsob písania silvatica (Odp. 60E), ale stredoveký spôsob písania sylvatica nie je pravopisnou (ortografickou) chybou. - Scirpus cespitosus L. (1753) sa nemá meniť na „S. caespitosus“.

*Príklad 2. Typografické chyby: Globba „brachycarpa“ Baker (1890) a Hetaeria „alba“ Ridl. (1896) sú typografickými chybami namiesto Globba trachycarpa Baker a Hetaeria alta Ridl. (pozri J. Bot. 59: 349. 1921).

Príklad 3. Chybne napísané Indigofera „longipednnculata“ Y. Y. Fang & C. Z. Zheng (1983) je podľa všetkého typografickou chybou a meno sa má opraviť na I. longipedunculata.

*Príklad 4. Pravopisná (ortografická) chyba: Pretože Gluta „benghas“ L. (1771) je pravopisnou (ortografickou) chybou namiesto G. renghas, meno sa má citovať ako G. renghas L. (pozri Engler in Candolle & Candolle, Monogr. Phan. 4: 225. 1883); ľudové meno, ktoré Linné použil ako druhové epiteton, je „renghas“, a nie „benghas“.

Poznámka 1. Čl. 14.11 sa zaoberá konzerváciou zmeneného spôsobu písania rodového mena.

Príklad 5. Bougainvillea (pozri Dodatok IIIA, Spermatophyta, Dicotyledones) .

60.2. „Pôvodný spôsob písania“ v tomto článku znamená spôsob písania použitý vtedy, keď bolo meno platne uverejnené. Nevzťahuje sa na použitie začiatočného veľkého alebo malého písmena, čo je otázka typografie (pozri Čl. 20.1 a 21.2, Odp. 60F).

60.3. Možnosť opraviť meno sa musí používať opatrne, osobitne ak sa zmeny týkajú prvej slabiky a predovšetkým prvého písmena mena.

*Príklad 6. Spôsob písania rodového mena Lespedeza Michx. (1803) sa nesmie meniť, hoci pripomína Vincenta Manuela de Céspedes (pozri Rhodora 36: 130-132, 390-392. 1934). - Cereus jamacaru DC. (1828) sa nesmie zmeniť na C. „mandacaru“, aj keď je jamacaru považované za prekrútené ľudové meno „mandacaru“.

60.4. Písmená w a y, ktoré sú cudzie klasickej latinčine, a písmeno k, ktoré je v tomto jazyku zriedkavé, sú v latinských menách rastlín prípustné. Iné písmená a ligatúry cudzie klasickej latinčine, ktoré sa môžu objaviť v latinských menách rastlín, ako napríklad nemecké ß (dvojité s), sa majú transkribovať.

60.5. Ak bolo meno uverejnené v diele, v ktorom sú písmená u, v alebo i, j použité vzájomne zameniteľne alebo iným spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný so súčasnou praxou (jedno z týchto písmen sa nepoužíva alebo sa používa len vo veľkých písmenách), potom sa tieto písmená majú transkribovať v súlade so súčasnou botanickou praxou.

Príklad 7. Uffenbachia Fabr. (1763), a nie „Vffenbachia“; Taraxacum Zinn (1757), a nie „Taraxacvm“; Curculigo Gaertn. (1788), a nie „Cvrcvligo“.

Príklad 8. „Geastrvm hygrometricvm“ a „Vredo pvstvlata“ (Persoon, 1801) sa píšu Geastrum hygrometricum Pers. a Uredo pustulata Pers.

60.6. Diakritické znamienka sa v latinských menách rastlín nepoužívajú. V menách (či už nových alebo starých) odvodených od slov, v ktorých sa takéto znamienka objavujú, sa vynechávajú, pričom sa robí aj nutná transkripcia takto zmenených písmen; napríklad ä, ö, ü sa menia na ae, oe, ue; é, e, ę na e alebo niekedy na ae; n na n; o na oe; a na ao. Dieréza [diaeresis] označujúca, že hláska sa má vyslovovať oddelene od predchádzajúcej hlásky (ako pri Cephaëlis, Isoëtes), je prípustná; ligatúry -a- a -oe- označujúce, že písmená sa majú vyslovovať spolu, sa nahrádzajú oddelenými písmenami -ae- a -oe-.

60.7. Ak boli zmeny pravopisu, ktoré urobili autori pri prijatí osobných, geografických alebo ľudových mien do nomenklatúry, úmyselným polatinčením (latinizovaním), ponechávajú sa okrem prípadov, ak sa zmeny týkajú len koncoviek v epitetách riešených v Čl. 60.11.

Príklad 9. Clutia L. (1753), Gleditsia L. (1753) a Valantia L. (1753), pripomínajúce Cluyta, Gleditscha a Vaillanta, sa nemenia na „Cluytia“, „Gleditschia“ a „Vaillantia“; Linné úmyselne polatinčil (latinizoval) mená týchto botanikov na Clutius, Gleditsius a Valantius.

Príklad 10. Mená Abutilon glaziovii K. Schum. (1891), Desmodium bigelovii A. Gray (1843) a Rhododendron bureavii Franch. (1887), pripomínajúce A. F. M. Glazioua, J. Bigelowa a L. E. Bureaua, sa nemajú meniť na A. „glazioui“, D. „bigelowii“ alebo R. „bureaui“. V týchto troch prípadoch implicitné polatinčenie mien Glaziovius, Bigelovius a Bureavius neovplyvňuje len koncovku mien.

Príklad 11. Mená Blandfordia „backhousii“, Cephalotaxus „fortuni“, Chenopodium „loureirei“, Convolvulus „loureiri“, Glochidion „melvilliorum“ a Zygophyllum „billardierii“ boli uverejnené, aby pripomínali J. Backhousa, R. Fortuna, J. de Loureira, R. Melvilla a E. F. Melvilla a J. J. H. de Labillardičra (de la Billardičre). Implicitné polatinčenie týchto priezvisk na Backhousius, Fortunus, Loureirus alebo Loureireus, Melvillius a Billardierius ovplyvňuje len ich koncovky, a preto nie je prijateľné v zmysle Čl. 60.11. Mená sa správne citujú ako B. backhousei Gunn & Lindl. (1845), Cephalotaxus fortunei Hook. (1850), Chenopodium loureiroi Steud. (1840), Convolvulus loureiroi G. Don (1836), G. melvilleorum Airy Shaw (1971) a Z. billardierei DC. (1824).

Príklad 12. Meno Abies alcoquiana Veitch ex Lindl. (1861), pripomínajúce „Rutherford Alcock Esq.“, zahŕňa v sebe aj zámerné polatinčenie mena na Alcoquius. Pri presune epiteta do rodu Picea Carričre (1867) zámerne zmenil jeho spôsob písania na „alcockiana“. Výsledná kombinácia sa napriek tomu správne cituje ako P. alcoquiana (Veitch ex Lindl.) Carričre (pozri Čl. 61.4).

60.8. Použitie zloženého tvaru, ktorý je v rozpore s Odp. 60G, v epitete typu prídavného mena sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť.

Príklad 13. Candolleho meno Pereskia „opuntiaeflora“ sa má citovať ako P. opuntiiflora DC. (1828) a Myrosma „cannaefolia“ Linného mladšieho ako M. cannifolia L. f. (1782).

Príklad 14. Mená Cacalia „napeaefolia“ a Senecio „napeaefolius“ sa citujú ako Cacalia napaeifolia DC. (1838) a Senecio napaeifolius (DC.) Sch. Bip. (1845); druhové epiteton sa vzťahuje na podobnosť listov listom rodu Napaea L. (nie „Napea“) a namiesto koncovky druhého pádu jednotného čísla -ae sa mala použiť nahrádzajúca (spájajúca) hláska -i.

Príklad 15. Avšak v mene Andromeda polifolia L. (1753) je epitetom predlinnéovské meno rastliny (Buxbaumove „Polifolia“) použité ako prístavok, a nie ako prídavné meno; epiteton sa nesmie opravovať na „poliifolia“ (s listami podobnými na Polium).

60.9. Použitie spojovníka v zloženom epitete sa považuje za chybu, ktorá má byť opravená vynechaním spojovníka, s výnimkou prípadov, kde je spojovník povolený (keď je epiteton utvorené slovami, ktoré zvyčajne stoja osobitne, alebo ak písmená pred a za spojovníkom sú rovnaké) (pozri Čl. 23.1 a 23.3).

Príklad 16. Mená, v ktorých sa má spojovník vynechať: Acer pseudoplatanus L. (1753), a nie A. „pseudo-platanus“; Eugenia costaricensis O. Berg a nie E. „costa-ricensis“; Ficus neoëbudarum Summerh. (1932), a nie F. „neo-ebudarum“; Lycoperdon atropurpureum Vittad. (1842), a nie L. „atro-purpureum“; Croton ciliatoglandulifer Ortega (1797), a nie C. „ciliato--glandulifer“; Scirpus sect. Pseudoëriophorum Jurtzev (in Bjull. Moskovsk. Obšč. Isp. Prir., Otd. Biol. 70(1): 132. 1965), a nie S. sect. „Pseudo-eriophorum“.

Príklad 17. Mená, v ktorých sa má spojovník použiť: Aster novae-angliae L. (1753), Coix lacryma-jobi L. (1753), Arctostaphylos uva-ursi (L.) Spreng. (1825), Veronica anagallis--aquatica L. (1753; Čl. 23.3), Athyrium austro-occidentale Ching (1986).

Poznámka 2. Čl. 60.9 sa vzťahuje len na epitetá (v kombináciách), a nie na mená rodov alebo taxónov vo vyšších hierarchických úrovniach; rodové meno uverejnené so spojovníkom sa môže zmeniť len konzerváciou (Čl. 14.11).

Príklad 18. Rodové meno Pseudo-salvinia Piton (1940) sa nemôže zmeniť na „Pseudosalvinia“, ale meno „Pseudo-elephantopus“ sa zmenilo konzerváciou na Pseudelephantopus Rohr (1792).

60.10. Použitie apostrofu v epitete sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť vynechaním apostrofu.

Príklad 19. Lycium „o'donellii“, Cymbidium „i'ansoni“ a Solanum tuberosum var. „muru'kewillu“ sa majú opraviť na L. odonellii F. A. Barkley (1953), C. iansonii Rolfe (1900) a S. tuberosum var. murukewillu Ochoa (in Phytologia 65: 112. 1988).

60.11. Použitie koncovky (napr. -i, -ii, -ae, -iae, -anus alebo -ianus) v rozpore s Odp. 60C.1 (ale nie 60C.2) sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť (pozri tiež Čl. 32.5).

Príklad 20. Rosa „pissarti“ (Carriere in Rev. Hort. 1880: 314. 1880) je typografickou chybou namiesto R. „pissardi“ (pozri Rev. Hort. 1881: 190. 1881), to sa však považuje za chybu namiesto R. pissardii Carriere (pozri Odp. 60C.1(b)).

Príklad 21. Avšak meno Uladendron codesuri Marc.-Berti (1971) sa nemá meniť na U. „codesurii“ (ako to urobil Brenan in Index Kew., Suppl. 16. 1981), pretože epiteton nepripomína osobu, ale je odvodené od akronyma (CODESUR, Comisión para el Desarrollo del Sur de Venezuela).

Príklad 22. Meno Asparagus tamaboki Yatabe (1893) nesie japonské ľudové meno „tamaboki“ ako epiteton, a teda sa nemôže opraviť na A. „tamabokii“.

Poznámka 3. Ak je gramatický rod a/alebo gramatické číslo epiteta typu podstatného mena odvodeného od mena osoby nevhodné pre pohlavie a/alebo počet osôb, ktoré meno pripomína, potom sa musí koncovka opraviť v súlade s Odp. 60C.1.

Príklad 23. Wolley-Dod (in J. Bot. 69, Suppl.: 106. 1931) pomenoval Rosa ´ „toddii“ podľa „Miss E. S. Todd“; meno sa musí opraviť na R. ´ toddiae Wolley-Dod.

Príklad 24. Meno Astragalus „matthewsii“, uverejnené Podlechom a Kirchhoffom (in Mitt. Bot. Staatssamml. München 11: 432. 1974), aby pripomínalo Victoriu A. Matthews, sa má opraviť na A. matthewsiae Podlech & Kirchhoff; nie je teda mladším homonymom mena A. matthewsii S. Watson (1883) (pozri Agerer-Kirchhoff & Podlech in Mitt. Bot. Staatssamml. München 12: 375. 1976).

Príklad 25. Meno Codium „geppii“ (Schmidt in Biblioth. Bot. 91: 50. 1923), ktoré pripomína „A. & E. S. Gepp“, sa má opraviť na C. geppiorum O. C. Schmidt.

60.12. Epitetá mien húb odvodené od rodového mena asociovaného organizmu sa píšu v súlade s prijatým spôsobom písania mena tohto organizmu. Iné spôsoby písania sa považujú za ortografické varianty, ktoré sa majú opraviť (pozri Čl. 61).

Príklad 26. Meno Phyllachora „anonicola“ (Chardon in Mycologia 32: 190. 1940) sa má zmeniť na P. annonicola Chardon, pretože v súčasnosti sa uprednostňuje tvar Annona pred tvarom „Anona“. – Meno Meliola „albizziae“ (Hansford & Deighton in Mycol. Pap. 23: 26. 1948) sa má zmeniť na M. albiziae Hansf. & Deighton, pretože v súčasnosti sa uprednostňuje tvar Albizia pred tvarom „Albizzia“.

60D.1. Epiteton odvodené od geografického názvu sa tvorí prednostne v tvare prídavného mena a zvyčajne má koncovku -ensis, -(a)nus, -inus alebo -icus.