Príklad 1. Cornus sanguinea, Dianthus monspessulanus, Papaver rhoeas, Uromyces fabae, Fumaria gussonei, Geranium robertianum, Embelia sarasiniorum, Atropa bella-donna, Impatiens noli-tangere, Adiantum capillus-veneris, Spondias mombin (nesklonné epiteton).

23.3. Symboly tvoriace súčasť druhových epitet navrhnutých Linném nezapríčiňujú neplatnosť príslušných mien, ale musia sa rozpísať slovne.

Príklad 2. Scandix pecten L. sa má rozpísať ako Scandix pecten-veneris; Veronica anagallis L. sa má rozpísať ako Veronica anagallis-aquatica.

23.4. Druhové epiteton, či už s rozpísaným symbolom alebo bez neho, nemôže presne opakovať rodové meno (takéto opakovanie by malo za následok vznik tautonyma).

Príklad 3. „Linaria linaria“ a „Nasturtium nasturtium-aquaticum“ sú v rozpore s týmto pravidlom, teda nemôžu byť platne uverejnené.

Príklad 4. Keď je meno Linum radiola L. (1753) preradené do rodu Radiola Hill, nemôže byť pomenované „Radiola radiola“, ako to urobil Karsten (1882), pretože táto kombinácia je neplatná (pozri Čl. 32.1(b)). Ďalšie najstaršie meno L. multiflorum Lam. (1779) je neoprávnené, lebo je prebytočným menom pre L. radiola. V rode Radiola dostal tento druh oprávnené meno R. linoides Roth (1788).

23.5. Ak je druhové epiteton v tvare prídavného mena a nie je použité ako podstatné meno, gramaticky sa zhoduje s rodovým menom; ak ide o podstatné meno ako prístavok alebo druhý pád podstatného mena, ponecháva si svoj vlastný rod a koncovku bez ohľadu na gramatický rod rodového mena. Epitetá, ktoré nezodpovedajú tomuto pravidlu, sa majú opraviť (pozri Čl. 32.5). Osobitne použitie časti slova -cola ako prídavného mena je opraviteľná chyba.

Príklad 5. Epiteton ako prídavné meno: Helleborus niger L., Brassica nigra (L.) W. D. J. Koch, Verbascum nigrum L.; Vinca major L., Tropaeolum majus L.; Peridermium balsameum Peck odvodené od epiteta mena Abies balsamea (L.) Mill., epiteton je považované za prídavné meno.

Príklad 6. Mená s podstatným menom ako epitetom: Lythrum salicaria L., Convolvulus cantabrica L., Gentiana pneumonanthe L., všetky s epitetami pripomínajúcimi predlinnéovské rodové mená. Gloeosporium balsameae Davis odvodené od epiteta mena Abies balsamea (L.) Mill., epiteton je považované za podstatné meno.

Príklad 7. Opraviteľné chyby: Epiteton v mene Polygonum segetum Kunth (1817) je podstatným menom v druhom páde (z kukuričného poľa); kombinácia Persicaria „segeta“, ktorú navrhol Small, je opraviteľnou chybou mena Persicaria segetum (Kunth) Small (1903). – V mene Masdevallia echidna Rchb. f. (1855) epiteton zodpovedá rodovému menu živočícha; pri presune do rodu Porroglossum Schltr. Garay navrhol kombináciu P. „echidnum“, čo je opraviteľná chyba mena P. echidna (Rchb. f.) Garay (1953).

Príklad 8. Rubus „amnicolus“ je opraviteľná chyba mena R. amnicola Blanch. (1906).

1. Opisné označenia skladajúce sa z rodového mena, za ktorým nasleduje frázové meno (Linného „nomen specificum legitimum“) zložené z jedného alebo viacerých opisných podstatných mien a s nimi spojených prídavných mien v ablatíve.

Príklad 9. Smilax „caule inermi“ (Aublet, Hist. Pl. Guiane 2, Tabl.: 27. 1775) je skrátený opisný odkaz na nedokonale známy druh, ktorý nedostal v texte dvojslovné označenie, ale bolo naň odkázané len prostredníctvom frázového mena citovaného z Burmanovho diela.

2. Iné označenia druhov skladajúce sa z rodového mena a jedného alebo viacerých slov, ktoré neboli zamýšľané ako druhové epiteton.

Príklad 10. Viola „qualis“ (Krocker, Fl. Siles. 2: 512, 517. 1790); Urtica „dubia?“ (Forsskal, Fl. Aegypt.-Arab.: cxxi. 1775); slovo „dubia?“ bolo opakovane použité vo Forsskalovom diele pre druhy, ktoré sa nedali spoľahlivo identifikovať.

Príklad 11. Atriplex „nova“ (Winterl, Index Hort. Bot. Univ. Hung.: fol. A [8] recto et verso. 1788); slovo „nova“ (nová) tu bolo použité pri štyroch rôznych druhoch rodu Atriplex. Avšak v mene Artemisia nova A. Nelson (in Bull. Torrey Bot. Club 27: 274. 1900) bolo slovo nova zamýšľané ako druhové epiteton; tento druh bol novo odlíšený od iných.

Príklad 12. Cornus „gharaf“ (Forsskal, Fl. Aegypt.-Arab.: xci, xcvi. 1775) je dočasné označenie nezamýšľané ako druhové meno. Dočasné označenie vo Forsskalovom diele je pôvodné označenie (pre prijatý taxón, a teda nie „provizórne meno“, tak ako je definované v Čl. 34.1(b)) s ľudovým názvom na mieste epiteta, ktorý nie je použitý ako epiteton v časti diela zvanej „Centuriae“. Elcaja „roka“ (Forsskĺl, Fl. Aegypt.-Arab.: xcv. 1775) je iným príkladom takéhoto dočasného označenia; v iných častiach diela (p. c., cxvi, 127) nie je tento druh pomenovaný.

Príklad 13. Pri Agaricus „octogesimus nonus“ a Boletus „vicesimus sextus“ (Schaeffer, Fung. Bavar. Palat. Nasc. 1: t. 100. 1762; 2: t. 137. 1763) za rodovými menami nasledujú radové číslovky použité na vyratúvanie. Zodpovedajúce druhy dostali platné mená A. cinereus Schaeff. a B. ungulatus Schaeff. v poslednom zväzku toho istého diela (1774).

Príklad 14. Honckeny (1782; pozri Čl. 46, Príkl. 27) použil ako druhové označenia v rode Agrostis „A. Reygeri I.“, „A. Reyg. II.“, „A. Reyg. III.“ (všetky vzťahujúce sa k druhom opísaným, ale nepomenovaným v diele Reyger, Tent. Fl. Gedan.: 36-37. 1763) a tiež „A. alpina II.“ pre novoopísaný druh nasledujúci za A. alpina Scop. Ide o neformálne označenia použité pre výpočet druhov a nie platne uverejnené binómy; tieto nemôžu byť rozšírené napr. na „Agrostis reygeri-prima“.

3. Označenia druhov pozostávajúce z rodového mena, za ktorým nasledujú dve alebo viac prídavných mien v prvom páde.

Príklad 15. Salvia „africana coerulea“ (Linnaeus, Sp. Pl.: 26. 1753) a Gnaphalium „fruticosum flavum“ (Forsskal, Fl. Aegypt.-Arab.: cxix. 1775) sú rodové mená, za ktorými nasledujú dve prídavné mená v prvom páde. Nemajú sa považovať za druhové mená.

Príklad 16. Avšak Rhamnus „vitis idaea“ Burm. f. (Fl. Ind.: 61. 1768) treba považovať za druhové meno, pretože za rodovým menom nasleduje podstatné meno a prídavné meno, oba v prvom páde; tieto slová sa majú spojiť spojovníkom (R. vitis-idaea) podľa ustanovení Čl. 23.1 a 60.9. Pri mene Anthyllis „Barba jovis“ L. (Sp. Pl.: 720. 1753) za rodovým menom nasledujú podstatné mená v prvom a druhom páde, ktoré sa majú spojiť spojovníkom (A. barba-jovis). Podobne Hyacinthus „non scriptus“ L. (Sp. Pl.: 316. 1753), kde za rodovým menom nasleduje záporná častica a trpné príčastie použité ako prídavné meno, sa má opraviť na H. non-scriptus. Rovnako aj Impatiens „noli tangere“ L. (Sp. Pl.: 938. 1753), kde za rodovým menom nasledujú dve slovesá, sa má opraviť na I. noli-tangere.

Príklad 17. Podobne pri mene Narcissus „Pseudo Narcissus“ L. (Sp. Pl.: 289. 1753) zarodovým menom nasleduje oddelený prefix a podstatné meno v prvom páde, preto sa meno má opraviť podľa ustanovení Čl. 23.1 a 60.9 na N. pseudonarcissus.

4. Formuly označujúce hybridy (pozri Čl. H.10.3).

23.7. Frázové mená použité Linném ako druhové epitetá („nomina trivialia“) sa majú opraviť v súlade s tým, ako tieto mená neskôr používal sám Linné.

Príklad 18. Apocynum „fol. [foliis] androsaemi“ L. sa má citovať ako A. androsaemifolium L. (Sp. Pl.: 213. 1753 [corr. L., Syst. Nat., ed. 10, 2: 946. 1759]) a Mussaenda „fr. [fructu] frondoso“ L. ako M. frondosa L. (Sp. Pl.: 177. 1753 [corr. L., Syst. Nat., ed. 10, 2: 931. 1759]).

23.8. Ak je označenie druhu v zmysle Čl. 23.6 neurčité, postupuje sa podľa ustáleného zvyku (Pre. 10).

*Príklad 19. Polypodium „F. mas“, P. „F. femina“ a P. „F. fragile“ (Linnaeus, Sp. Pl.: 1090-1091. 1753) sa majú v súlade s ustáleným zvykom považovať za P. filix-mas L., P. filix--femina L. a P. fragile. Podobne Cambogia „G. gutta“ sa má považovať za C. gummi-gutta L. (Gen. Pl.: [522]. 1754). Vsuvky „Trich.“ [Trichomanes] a „M.“ [Melilotus] v menách Linného druhov rodov Asplenium a Trifolium sa majú vynechať, takže mená v tvare napr. Asplenium „Trich. dentatum“ a Trifolium „M. indica“ sa považujú za A. dentatum L. a T. indicum L. (Sp. Pl.: 765, 1080. 1753).

Odporúčanie 23A

1. Používať, pokiaľ je to možné, latinské koncovky.
2. Vyhýbať sa epitetám, ktoré sú príliš dlhé alebo v latinčine ťažko vysloviteľné.
3. Netvoriť epitetá spojením slov z rôznych jazykov.
4. Vyhýbať sa epitetám utvoreným z dvoch alebo viacerých slov spojených spojovníkom.
5. Vyhýbať sa epitetám, ktoré majú ten istý význam ako rodové meno (pleonazmy).
6. Vyhýbať sa epitetám, ktoré vyjadrujú znak spoločný všetkým alebo takmer všetkým druhom rodu.
7. Vyhýbať sa v tom istom rode použitiu príliš podobných epitet, osobitne takých, ktoré sa líšia iba v posledných písmenách alebo polohou dvoch písmen.
8. Vyhýbať sa epitetám, ktoré boli už predtým použité v blízko príbuznom rode.
9. Epitetá nepublikovaných mien, nájdených v korešpondencii, cestovných poznámkach, na herbárových etiketách a v podobných prameňoch, možno použiť s uvedením ich autorov len v tom prípade, ak autori s uverejnením súhlasia (pozri Odp. 34A).
10. Vyhýbať sa použitiu mien málo známych alebo veľmi malých lokalít, pokiaľ rozšírenie druhu nie je celkom lokálne.

ďalej -->