Článok 26
26.1. Meno akéhokoľvek vnútrodruhového taxónu zahŕňajúceho typ prijatého oprávneného mena druhu, ku ktorému sa taxón priraďuje, má opakovať nezmenené druhové meno ako posledné epiteton, za ktorým ale nenasleduje citácia autora (pozri Čl. 46). Takéto mená sa nazývajú autonymá (Čl. 6.8; pozri tiež Čl. 7.6).
Príklad 1. Varieta zahŕňajúca typ mena Lobelia spicata Lam. sa má nazývať Lobelia spicata Lam. var. spicata (pozri tiež Čl. 24, Príkl. 3). |
26.2. Meno vnútrodruhového taxónu zahŕňajúceho typ (t. j. holotyp alebo všetky syntypy, alebo už skôr ustanovený typ) prijatého oprávneného mena druhu, ku ktorému sa priraďuje, nie je platne uverejnené, ak jeho posledné epiteton neopakuje nezmenené druhové epiteton. V zmysle tohto ustanovenia sa výslovné označenie, že nomenklatoricky typický prvok druhu je zahrnutý, považuje za rovnocenné zahrnutiu typu bez ohľadu na to, či už bol typ predtým ustanovený alebo nie (pozri tiež Čl. 24.3).
|
Príklad 2. Zamýšľaná kombinácia „ Vulpia myuros subsp. pseudomyuros (Soy.-Will.) Maire & Weiller“ nebola v diele Maire, Fl. Afrique N. 3: 177. 1955, platne uverejnená, pretože v synonymii zahŕňala „ F. myuros L. Sp. 1, p. 74 (1753) sensu stricto“, pričom Festuca myuros L. je bazionymom mena Vulpia myuros (L.) C. C. Gmel. Príklad 3. Linné (Sp. Pl. 3. 1753) rozoznával dve pomenované variety vnútri druhu Salicornia europaea. Pretože meno S. europaea nemá holotyp a neboli citované ani žiadne syntypy, obe mená variet sú platne uverejnené bez ohľadu na skutočnosť, že lektotyp mena S. europaea, ustanovený Jafrim a Rateebom (in Jafri & El-Gadi, Fl. Libya 58: 57. 1979), sa môže priradiť k S. europaea subsp. herbacea L. (1753) a že toto meno bolo neskôr lektotypifikované Piirainenom (in Ann. Bot. Fenn. 28: 82. 1991) tým istým dokladovým exemplárom ako meno druhu. Príklad 4. Linné (Sp. Pl.: 779-781. 1753) rozoznával vnútri druhu Medicago polymorpha 13 pomenovaných variet. Pretože meno M. polymorpha L. nemá ani holotyp, ani žiadne syntypy, všetky mená variet sú platne uverejnené a dokonca následne vybraný lektotyp (Heyn in Bull. Res. Council Israel, Sect. D, Bot., 7: 163. 1959) nie je súčasťou pôvodného materiálu žiadneho z mien variet z roku 1753. |
| 26.3. Prvé platné uverejnenie mena vnútrodruhového taxónu pod oprávneným menom druhu automaticky ustanovuje zodpovedajúce autonymum (pozri tiež Čl. 32.6 a 11.6).
|
Príklad 5. Uverejnením mena Lycopodium inundatum var. bigelovii Tuck. (in Amer. J. Sci. Arts 45: 47. 1843) sa automaticky utvorilo meno inej variety, L. inundatum L. var. inundatum, ktorej typom je typ mena L. inundatum L. Príklad 6. Druh Utricularia stellaris L. f. (1781) zahŕňa varietu U. stellaris var. coromandeliana A. DC. (Prodr. 8: 3. 1844) a varietu U. stellaris L. f. var. stellaris (1844), automaticky utvorenú v tom istom čase. Keď je druh U. stellaris zahrnutý do druhu U. inflexa Forssk. (1775) ako varieta, správne meno tejto variety je potom podľa Čl. 11.6 U. inflexa var. stellaris (L. f.) P. Taylor (1961). Príklad 7. Keď Pangalo (in Trudy Prikl. Bot. 23: 258. 1930) opisoval druh Cucurbita mixta Pangalo, rozoznával dve variety: C. mixta var. cyanoperizona Pangalo a var. stenosperma Pangalo, ktoré spolu zahŕňali celé vymedzenie druhu. Pretože k menu C. mixta nebol uvedený ani holotyp, ani žiadne syntypy, obe mená variet boli platne uverejnené (pozri Čl. 26.2). Merrick & Bates (in Baileya 23: 96, 101. 1989) pri absencii známeho typového materiálu neotypifikovali meno C. mixta prvkom, ktorý sa dá priradiť k C. mixta var. stenosperma. V dôsledku tohto výberu neotypu správne meno tejto variety je C. mixta var. mixta a nie C. mixta var. stenosperma. Ak sa považuje za varietu druhu C. argyrosperma Huber (1867), ako to hodnotia Merrick & Bates, správne meno variety podľa Čl. 11.6 nie je C. argyrosperma var. stenosperma (Pangalo) Merrick & D. M. Bates, ale je potrebná kombinácia založená na mene C. mixta. |
| Odporúčanie 26A
26A.1. Varieta zahŕňajúca typ správneho mena poddruhu, ale nezahŕňajúca typ správneho mena druhu, by mala – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom ako meno poddruhu. 26A.2. Poddruh nezahŕňajúci typ správneho mena druhu by mal – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom, ako má meno jednej z jeho podradených variet. 26A.3. Taxón v úrovni nižšej než varieta, ktorý zahŕňa typ správneho mena poddruhu alebo variety, ale nie typ správneho mena druhu, by mal – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom, ako má meno poddruhu alebo variety. Avšak poddruh alebo varieta, ktoré nezahŕňajú typ správneho mena druhu, by nemali dostať meno s tým istým posledným epitetom, ako má meno niektorého z ich podradených taxónov v nižšej úrovni ako varieta.
|
Príklad 1. Fernald hodnotil poddruh Stachys palustris subsp. pilosa (Nutt.) Epling (in Repert. Spec. Nov. Regni Veg. Beih. 8: 63. 1934) ako poddruh zahŕňajúci päť variet, pričom pre jednu z nich (pre tú, ktorá zahŕňala typ poddruhu S. palustris subsp. pilosa) utvoril kombináciu S. palustris var. pilosa (Nutt.) Fernald (in Rhodora 45: 474. 1943), keďže žiadne oprávnené meno variety nebolo dostupné. Príklad 2. Bonaparte utvoril kombináciu Pteridium aquilinum subsp. caudatum (L.) Bonap. (Notes Ptérid. 1: 62. 1915). Pretože nebolo dostupné žiadne oprávnené meno v úrovni poddruhu, použil to isté posledné epiteton, ktoré už predtým použil Sadebeck v kombinácii P. aquilinum var. caudatum (L.) Sadeb. (in Jahrb. Hamburg. Wiss. Anst. Beih. 14(3): 5. 1897), pričom obidve kombinácie sú založené na mene Pteris caudata L. Obe tieto mená sú oprávnené a môžu sa použiť aj tak, ako ich použil Tryon (in Rhodora 43: 52-54. 1941), ktorý považoval P. aquilinum var. caudatum za jednu zo štyroch variet v poddruhu subsp. caudatum (pozri Čl. 34.2.). |