clanok 7

7.2. Nomenklatorický typ (typus) je prvok, ku ktorému je meno taxónu trvale pripojené, či už je to správne meno alebo synonymum. Nomenklatorický typ nemusí byť nevyhnutne najtypickejším alebo najreprezentatívnejším prvkom taxónu.

7.3. Nové meno uverejnené ako zreteľne zamýšľaná náhrada [avowed substitute] (nahrádzajúce meno [replacement name], nomen novum) namiesto staršieho mena je typifikované typom tohto staršieho mena (pozri Čl. 33.2; pozri ale Čl. 33, Pozn. 2).

Príklad 1. Meno Myrcia lucida McVaugh (1969) bolo uverejnené ako nomen novum namiesto M. laevis O. Berg (1862), ktoré je neoprávneným homonymom M. laevis G. Don (1832). Typom mena M. lucida je teda typ M. laevis O. Berg (non G. Don), menovite herbárová položka Spruce 3502.

7.4. Nové meno utvorené z predtým uverejneného oprávneného mena (stat. nov., comb. nov.) je za každých okolností typifikované typom bazionyma, a to dokonca aj vtedy, ak sa mylne používalo pre taxón, ktorý podľa terajšieho poňatia nezahŕňa tento typ (pozri ale Čl. 48.1 a 59.6).

Príklad 2. Meno Pinus mertensiana Bong. preradil do rodu Tsuga Carriére, ktorý však, ako vyplýva z jeho opisu, mylne použil novú kombináciu T. mertensiana pre iný druh rodu Tsuga, a to pre T. heterophylla (Raf.) Sarg. Kombinácia Tsuga mertensiana (Bong.) Carriére sa nesmie použiť pre T. heterophylla, ale musí sa ponechať pre P. mertensiana, keď je tento druh umiestnený v rode Tsuga; citácia mena pôvodného autora Bongarda v zátvorke (podľa Čl. 49) označuje typ mena.

Príklad 3. Meno Delesseria gmelinii J. V. Lamour. (1813), neoprávnené meno nahrádzajúce Fucus palmetta S. G. Gmel. (1768) a všetky zamýšľané kombinácie, založené na D. gmelinii (pričom typ mena F. palmetta nebol vylúčený; pozri Čl. 48.1) majú ten istý typ ako meno F. palmetta, aj keď materiál, ktorý mal Lamouroux v rukách, sa v súčasnosti priraďuje k inému druhu, k Delesseria bonnemaisonii C. Agardh (1822).

7.5. Meno, ktoré bolo v zmysle Čl. 52 neoprávnené v čase, keď bolo uverejnené, je buď automaticky typifikované typom mena, ktoré sa malo podľa pravidiel prijať, alebo iným typom ustanoveným alebo jednoznačne označeným autorom neoprávneného mena. Automatická typifikácia sa nevzťahuje na mená sankcionované podľa Čl. 15.

7.6. Typ autonyma je totožný s typom mena, od ktorého bolo autonymum odvodené.

7.7. Meno platne uverejnené odkazom na predtým účinne uverejnený opis alebo diagnózu (Čl. 32.1(c)) sa má typifikovať prvkom vybraným z kontextu opisu alebo diagnózy, ktoré uviedli meno do platnosti, pokiaľ autor, ktorý meno uviedol do platnosti, jednoznačne neustanovil iný typ (pozri ale Čl. 10.2). Avšak typ mena taxónu, ktorý patrí ku skupine s nomenklatorickým počiatočným bodom po roku 1753 (pozri Čl. 13.1), sa má určiť v súlade s označením, opisom alebo iným prvkom sprevádzajúcim jeho platné uverejnenie (pozri Čl. 32-45).

Príklad 4. Pretože meno Adenanthera bicolor Moon (1824) bolo uvedené do platnosti iba na základe odkazu na dielo Rumphius, Herb. Amboin. 3: t. 112. 1743 a pretože chýba dokladový exemplár, na základe ktorého bola uvedená ilustrácia utvorená, typom mena je táto ilustrácia. Typom nie je dokladový exemplár uložený v Kew, zbieraný Moonom a označený ako „Adenanthera bicolor“, pretože Moon tento dokladový exemplár neustanovil jednoznačne za typ.

Príklad 5. Meno Echium lycopsis L. (Fl. Angl.: 12. 1754) bolo uverejnené bez opisu alebo diagnózy, ale s odkazom na dielo Ray, Syn. Meth. Stirp. Brit., ed. 3: 227. 1724, kde bol druh „Lycopsis“ síce diskutovaný, ale bez opisu alebo diagnózy, avšak s uvedením odkazov na skoršie práce zahŕňajúce aj dielo Bauhin, Pinax: 255. 1623. Prijatý opis, ktorý uviedol meno E. lycopsis do platnosti, bol Bauhinov opis, a preto sa typ musí zvoliť z kontextu jeho diela. V dôsledku toho Sherardov dokladový exemplár v Morisonovom herbári (OXF), ktorý vybral Klotz (in Wiss. Z. Martin-Luther-Univ. Halle-Wittenberg Math.-Naturwiss. Reihe 9: 375-376. 1960), hoci ho pravdepodobne videl Ray, nie je vhodný na výber typu. Prvým prijateľným výberom bola ilustrácia „Echii altera species“ v diele Dodonaeus, Stirp. Hist. Pempt.: 620. 1583, ktorú citoval tak Ray, ako aj Bauhin, navrhol Gibbs (in Lagascalia 1: 60-61. 1971) a formálne vybral Stearn (in Ray Soc. Publ. 148, Introd.: 65. 1973).

7.8. Typifikáciu mien prijatých v niektorej z prác uvedených v Čl. 13.1(d), a teda sankcionovaných (Čl. 15), je možné uskutočniť so zohľadnením všetkého, čo sa v tejto práci spája s uvedeným menom.

7.9. Typifikácia mien morfologických rodov [morphogenera] rastlinných fosílií (Čl. 1.2), anamorf húb (Čl. 59) a akýchkoľvek iných analogických rodov alebo taxónov nižšej hodnoty sa nelíši od vyššie uvedeného.

Poznámka 1. Pozri tiež Čl. 59 s detailmi vzťahujúcimi sa na typifikáciu určitých pleomorfických húb.

7.10. Na účely priority (Čl. 9.17 a 10.5) sa ustanovenie typu uskutočňuje iba účinným uverejnením (Čl. 29-31).

7.11. Na účely priority (Čl. 9.17 a 10.5) sa ustanovenie typu uskutoční iba vtedy, ak je typ jednoznačne prijatý ako taký typifikujúcim autorom, ak je typový prvok jasne uvedený (označený) priamou citáciou zahŕňajúcou termín „typ“ alebo jeho ekvivalent, a od 1. januára 2001, ak formulácia typifikácie zahŕňa frázu „tu ustanovený [here designated]“ (hic designatus) alebo jej ekvivalent.

Príklad 6. Rod Chlorosarcina Gerneck (1907) pôvodne zahŕňal dva druhy, C. minor a C. elegans. Vischer (1933) preradil prvý z nich do rodu Chlorosphaera G. A. Klebs a druhý ponechal v rode Chlorosarcina. Pritom však nepoužil termín „typ“ alebo jeho ekvivalent, a preto tým netypifikoval rod Chlorosarcina. Prvý ustanovil typ tohto rodu ako „LT.“ Starr (in ING Card No. 16528, Nov. 1962), ktorý vybral druh Chlorosarcina elegans.

*Príklad 7. Slovné spojenie „štandardný druh [standard species]“, ktoré používali Hitchcock a Green (in Anon., Nomencl. Prop. Brit. Botanists: 110-199. 1929), sa v súčasnosti považuje za ekvivalent termínu „typ“, a teda typy ustanovené v tejto práci sú akceptovateľné.

Odporúčanie 7A

7A.1. Dôrazne sa odporúča, aby materiál, na ktorom je meno taxónu založené, osobitne holotyp, bol uložený vo verejnom herbári alebo v inej verejnej zbierke, ktoré umožňujú uznávaným botanikom voľný prístup k deponovanému materiálu, a aby bol tento materiál starostlivo uchovávaný.

<-- späť
ďalej -->