Príklad 1. Ak sa sekcia Campanula sect. Campanopsis R. Br. (Prodr.: 561. 1810) považuje za rod, nazýva sa Wahlenbergia Roth (1821), čo je meno konzervované oproti taxonomickému (heterotypickému) synonymu Cervicina Delile (1813), a nie Campanopsis (R. Br.) Kuntze (1891).

Príklad 2. Keď je varieta Magnolia virginiana var. foetida L. (1753) povýšená na úroveň druhu, nazýva sa M. grandiflora L. (1759), a nie M. foetida (L.) Sarg. (1889).

Príklad 3. Ak sa druh Lythrum intermedium Ledeb. (1822) považuje za varietu druhu L. salicaria L. (1753), nazýva sa L. salicaria var. glabrum Ledeb. (Fl. Ross. 2: 127. 1843), a nie L. salicaria var. intermedium (Ledeb.) Koehne (in Bot. Jahrb. Syst. 1: 327. 1881).

Príklad 4. Ak sa dve variety konštituujúce druh Hemerocallis lilioasphodelus L. (1753), var. flava L. a var. fulva L., považujú za samostatné druhy, ten, ktorý nezahŕňa lektotyp druhového mena, sa nazýva H. fulva (L.) L. (1762), ale druhý má meno H. lilioasphodelus L., ktoré má v úrovni druhu prioritu pred H. flava (L.) L. (1762).

11.3. Pre každý taxón v hierarchickej úrovni od čeľade po rod vrátane je správnym menom najstaršie oprávnené meno v tej istej hierarchickej úrovni, s výnimkou prípadov obmedzenia priority konzerváciou (pozri Čl. 14) alebo tam, kde sa uplatňujú ustanovenia Čl. 11.7, 15, 19.4, 56, 57 alebo 59.

Príklad 5. Ak sa rody Aesculus L. (1753), Pavia Mill. (1754), Macrothyrsus Spach (1834) a Calothyrsus Spach (1834) považujú za jediný rod, nazýva sa Aesculus L.

11.4. Pre každý taxón v úrovni nižšej než rod je správnym menom kombinácia posledného epiteta najstaršieho oprávneného mena taxónu v tej istej hierarchickej úrovni so správnym menom rodu alebo druhu, ku ktorému sa taxón priraďuje, s výnimkou: (a) prípadov obmedzenia priority podľa Čl. 14, 15, 56 alebo 57, (b) ak by výsledná kombinácia bola neplatná podľa Čl. 32.1(b) alebo neoprávnená podľa Čl. 53, (c) ak Čl. 11.7, 22.1, 26.1 alebo 59 prikazujú, že sa musí použiť iná kombinácia.

Príklad 6. Keď je sekcia Primula sect. Dionysiopsis Pax (in Jahresber. Schles. Ges. Vaterländ. Kultur 87: 20. 1909) preradená do rodu Dionysia Fenzl, stáva sa D. sect. Dionysiopsis (Pax) Melch. (in Mitt. Thüring. Bot. Vereins 50: 164-168. 1943); náhradné meno D. sect. Ariadna Wendelbo (in Bot. Not. 112: 496. 1959) je neoprávnené.

Príklad 7. Keď je druh Antirrhinum spurium L. (1753) preradený do rodu Linaria Mill., nazýva sa L. spuria (L.) Mill. (1768).

Príklad 8. Keď Cassini preraďoval druh Serratula chamaepeuce L. (1753) do rodu Ptilostemon Cass., neoprávnene ho nazval P. muticus Cass. (1826). Správne meno v tomto rode je P. chamaepeuce (L.) Less. (1832).

Príklad 9. Keď je druh Spartium biflorum Desf. (1798) preradený do rodu Cytisus Desf., nemôže sa nazvať C. biflorus, pretože existuje predtým platne uverejnené meno C. biflorus L'Hér. (1791); bolo teda správne navrhnuté náhradné meno C. fontanesii Spach (1849).

Príklad 10. Keď je druh Spergula stricta Sw. (1799) preradený do rodu Arenaria L., nazýva sa A. uliginosa Schleich. ex Schltdl. (1808), pretože existuje meno A. stricta Michx. (1803), založené na odlišnom type; pri ďalšom preradení do rodu Minuartia sa epiteton stricta opäť môže použiť a druh sa potom nazýva M. stricta (Sw.) Hiern (1899).

Príklad 11. Keď je druh Arum dracunculus L. (1753) preradený do rodu Dracunculus Mill., nazýva sa D. vulgaris Schott (1832), pretože použitie Linného epiteta by utvorilo tautonymum.

Príklad 12. Keď bol druh Cucubalus behen L. (1753) preradený do rodu Behen Moench, bol oprávnene premenovaný na B. vulgaris Moench (1794), aby sa vyhlo tautonymu „B. behen“. V rode Silene L. sa epiteton behen nemôže použiť, pretože existuje meno S. behen L. (1753). Preto bolo navrhnuté náhradné meno S. cucubalus Wibel (1799). Avšak toto meno je neoprávnené, lebo bolo k dispozícii epiteton vulgaris. V rode Silene je správne meno S. vulgaris (Moench) Garcke (1869).

Príklad 13. Keď je varieta Helianthemum italicum var. micranthum Gren. & Godr. (Fl. France 1: 171. 1847) preradená ako varieta do druhu H. penicillatum Thibaud ex Dunal, ponecháva si svoje epiteton a nazýva sa H. penicillatum var. micranthum (Gren. & Godr.) Grosser (in Engler, Pflanzenr. 14: 115. 1903).

---

Poznámka 1. Platné uverejnenie mena v hierarchickej úrovni nižšej než rod vylučuje akúkoľvek súčasnú homonymickú kombináciu (Čl. 53), bez ohľadu na prioritu iných mien s rovnakým posledným epitetom, ktoré by bolo treba presunúť do toho istého rodu alebo druhu.

---

Príklad 14. Tausch zahrnul do jeho nového rodu Alkanna dva druhy: A. tinctoria Tausch (1824), nový druh založený na mene „Anchusa tinctoria“ v zmysle diela Linné (1762), a A. plukenetii Tausch 1824, nomen novum založené na mene Lithospermum tinctorium L. (1753). Obidve mená sú oprávnené a majú prioritu od roku 1824.

Príklad 15. Raymond-Hamet presunul do rodu Sedum tak Cotyledon sedoides DC. (1808), ako aj Sempervivum sedoides Decne. (1844). Nakombinoval epiteton neskoršieho mena Sempervivum sedoides do rodu Sedum ako S. sedoides (Decne.) Hamet (1929) a uverejnil nové meno S. candollei Hamet (1929) pre staršie meno. Obidve mená sú oprávnené.

Príklad 16. Keď dôjde k spojeniu rodov Dentaria L. (1753) a Cardamine L. (1753), výsledný rod sa nazýva Cardamine, pretože toto meno vybral Crantz (Cl. Crucif. Emend.: 126. 1769), ktorý tieto rody spojil ako prvý.

Príklad 17. Keď dôjde k spojeniu rodov Entoloma (Fr. ex Rabenh.) P. Kumm. (1871), Leptonia (Fr. : Fr.) P. Kumm. (1871), Eccilia (Fr. : Fr.) P. Kumm. (1871), Nolanea (Fr. : Fr.) P. Kumm. (1871) a Claudopus Gillet (1876), potom sa musí pre tento rod použiť jedno z mien, ktoré Kummer súčasne uverejnil. Tento výber urobil Donk (in Bull. Jard. Bot. Buitenzorg, ser. 3, 18(1): 157. 1949); vybral rodové meno Entoloma, ktoré sa v dôsledku toho považuje za prioritné pred ostatnými menami.

Príklad 18. Brown (in Tuckey, Narr. Exp. Congo: 484. 1818) bol prvý, kto spojil druhy Waltheria americana L. (1753) a W. indica L. (1753). Pre spojený druh prijal meno W. indica, ktoré sa v dôsledku toho považuje za prioritné pred menom W. americana.

Príklad 19. Keď Baillon (in Adansonia 3: 162. 1863) ako prvý spojil druhy Sclerocroton integerrimus Hochst. (1845) a S. reticulatus Hochst. (1845), prijal pre spojený druh meno Stillingia integerrima (Hochst.) Baill. V dôsledku toho sa meno Sclerocroton integerrimus považuje za prioritné pred menom S. reticulatus bez ohľadu na rod, do ktorého sa tento druh zaraďuje (Sclerocroton, Stillingia, Excoecaria, Sapium).

Príklad 20. Linné (1753) súčasne uverejnil mená Verbesina alba a V. prostrata. Neskôr (1771) uverejnil meno Eclipta erecta, ktoré je neoprávnené (pretože v jeho synonymii bolo citované meno V. alba), a E. prostrata založené na mene V. prostrata. Prvý spojil tieto taxóny Roxburgh (Fl. Ind. 3: 438. 1832), ktorý prijal meno E. prostrata (L.) L. V dôsledku toho sa meno V. prostrata považuje za prioritné pred menom V. alba.

Príklad 21. Donia speciosa a D. formosa, ktoré súčasne uverejnil Don (1832), Lindley (1835) neoprávnene premenoval na Clianthus oxleyi a C. dampieri. Brown (1849) spojil oba druhy do jedného a prijal preň neoprávnené meno C. dampieri, citujúc D. speciosa a C. oxleyi ako synonymá; jeho výber však nezodpovedal Čl. 11.5. Meno C. speciosus (D. Don) Asch. & Graebn. (1909) uverejnené s D. speciosa a C. dampieri ako synonymami je neoprávnené mladšie homonymum mena C. speciosus (Endl.) Steud. (1840), teda ani v tomto prípade výber nezodpovedal podmienkam Čl. 11.5. Ford & Vickery (1950) uverejnili oprávnenú kombináciu C. formosus (D. Don) Ford & Vickery, citujúc pritom D. formosa a D. speciosa ako synonymá; ale pretože epiteton druhého z nich nebolo v rode Clianthus možné použiť, výber tu nebol možný, a preto ani tu sa neaplikoval Čl. 11.5. Thompson (1990) bol prvý, kto urobil prijateľný výber, keď uverejnil meno Swainsona formosa (D. Don) Joy Thomps. a D. speciosa uviedol ako synonymum.

Príklad 22. Druh Heracleum sibiricum L. (1753) zahŕňa H. sibiricum subsp. lecokii (Godr. & Gren.) Nyman (Consp. Fl. Europ.: 290. 1879) a H. sibiricum subsp. sibiricum, automaticky ustanovené v tom istom čase. Ak je H. sibiricum zahrnuté do H. sphondylium L. (1753) ako poddruh, správne meno pre tento taxón je H. sphondylium subsp. sibiricum (L.) Simonk. (Enum. Fl. Transsilv.: 266. 1887), a nie subsp. lecokii bez ohľadu na to, či sa poddruh subsp. lecokii považuje za odlišný alebo nie.

Príklad 23. Uverejnenie kombinácie Salix tristis var. microphylla Andersson (Salices Bor.- -Amer.: 21. 1858) automaticky utvorilo autonymum S. tristis Aiton (1789) var. tristis, ktoré sa datuje od roku 1858. Ak je druh S. tristis vrátane var. microphylla považovaný za varietu druhu S. humilis Marshall (1785), správne meno je S. humilis var. tristis (Aiton) Griggs (in Proc. Ohio Acad. Sci. 4: 301. 1905). Avšak ak sa obe variety druhu S. tristis považujú za variety druhu S. humilis, potom sa používajú obe mená, a to S. humilis var. tristis a S. humilis var. microphylla (Andersson) Fernald (in Rhodora 48: 46. 1946).

Príklad 24. V klasifikácii, ktorú prijali Rollins a Shaw, druh Lesquerella lasiocarpa (Hook. ex A. Gray) S. Watson (1888) zahŕňa dva poddruhy, a to subsp. lasiocarpa (ktorý zahŕňa typ mena druhu a je citovaný bez autora) a subsp. berlandieri (A. Gray) Rollins & E. A. Shaw. Druhý poddruh zahŕňa dve variety. V tejto klasifikácii správne meno variety, ktorá zahŕňa typ subsp. berlandieri, je L. lasiocarpa var. berlandieri (A. Gray) Payson (1922), a nie L. lasiocarpa var. berlandieri (citované bez autora), ani L. lasiocarpa var. hispida (S. Watson) Rollins & E. A. Shaw (1972) založené na Synthlipsis berlandieri var. hispida S. Watson (1882), lebo uverejnenie tohto posledne uvedeného mena ustanovilo autonymum S. berlandieri A. Gray var. berlandieri, ktoré sa v úrovni variety považuje za prioritné pred var. hispida.

11.7. V zmysle priority si mená fosílnych taxónov (s výnimkou rozsievok) konkurujú len s menami založenými na fosílnom type reprezentujúcom tú istú časť organizmu, štádium životného cyklu alebo produkt určitého spôsobu fosilizácie (pozri Čl. 1.2).

Príklad 25. Rodové meno Sigillaria Brongn. (1822), ustanovené pre fragmenty borky, môže sčasti reprezentovať ten istý biologický taxón ako „rod pre šišky [conus]“ Mazocarpon M. J. Benson (1918), ktorý reprezentuje petrifikované fosílie, alebo Sigillariostrobus (Schimp.) Geinitz (1873), ktorý reprezentuje zuhoľnatené fosílie. Niektoré druhy z všetkých troch rodov – Sigillaria, Mazocarpon a Sigillariostrobus boli priradené k čeľadi Sigillariaceae. Všetky tieto rodové mená sa môžu používať súčasne napriek skutočnosti, že sa môžu aspoň sčasti vzťahovať k tomu istému organizmu.

Príklad 26. Meno morfologického rodu Tuberculodinium D. Wall (1967) sa môže ponechať pre rod fosílnych cýst, aj keď cysty rovnakého tvaru (typu) sú známe ako časti životného cyklu recentného rodu, ktorý nesie staršie meno Pyrophacus F. Stein (1883).

---

Poznámka 4. Mená rastlín (s výnimkou rozsievok) založené na nefosílnych (recentných) typoch sa považujú za prioritné pred menami tej istej hierarchickej úrovne založenými na fosílnych (alebo subfosílnych) typoch.

---

Príklad 27. Ak je nefosílny rod Platycarya Siebold & Zucc. (1843) spojený s fosílnym rodom Petrophiloides Bowerb. (1840), pre spojený rod sa prijme meno Platycarya, hoci je mladšie ako meno Petrophiloides.

Príklad 28. Boalch a Guy-Ohlson (in Taxon 41: 529-531. 1992) spojili dva rody triedy Prasinophyceae [prasinophyte genera]: Pachysphaera Ostenf. (1899) a Tasmanites E. J. Newton (1875). Meno Pachysphaera je založené na nefosílnom type a meno Tasmanites na fosílnom type. Podľa Kódu, ktorý platil v roku 1992, malo prioritu meno Tasmanites, a preto bolo aj prijaté. Podľa súčasného Kódu, v ktorom sa výnimka z Čl. 11.7 vzťahuje len na rozsievky a nie všeobecne na riasy, je správnym menom pre kombinovaný rod meno Pachysphaera.

Príklad 29. Rodové meno Metasequoia Miki (1941) bolo založené na fosílnom type mena M. disticha (Heer) Miki. Po objavení nefosílneho druhu M. glyptostroboides Hu & W. C. Cheng bola odsúhlasená konzervácia mena Metasequoia Hu & W. C. Cheng (1948) založeného na nefosílnom type. Bez tohto kroku by sa akékoľvek nové rodové meno založené na M. glyptostroboides muselo považovať za prioritné pred menom Metasequoia Miki.

11.8. Čo sa týka priority, mená hybridov v latinskom tvare sa riadia tými istými pravidlami ako mená v latinskom tvare pre nehybridné taxóny v zodpovedajúcej hierarchickej úrovni.

Príklad 30. Meno ×Solidaster H. R. Wehrh. (1932) antedatuje meno ×Asterago Everett (1937) pre hybrid Aster L. × Solidago L.

Príklad 31. Meno Anemone ×hybrida Paxton (1848) antedatuje A. ×elegans Decne. (1852), pro sp. ako binóm pre hybridy odvodené z A. hupehensis (Lemoine & E. Lemoine) Lemoine & E. Lemoine × A. vitifolia Buch.-Ham. ex DC.

Príklad 32. Camus (in Bull. Mus. Natl. Hist. Nat. 33: 538. 1927) uverejnil meno ×Agroelymus A. Camus ako meno pre hybridný rod bez latinského opisu alebo diagnózy, pričom uviedol iba mená rodičov tohto hybridu (Agropyron Gaertn. a Elymus L.). Rousseau (in Mém. Jard. Bot. Montréal 29: 10-11. 1952) uverejnil latinskú diagnózu, pretože podľa vtedy platného Kódu meno nebolo platne uverejnené. Avšak dátum platného uverejnenia podľa tohto Kódu (Čl. H.9) je rok 1927, a nie 1952; meno uverejnené Camusom antedatuje tiež meno ×Elymopyrum Cugnac (in Bull. Soc. Hist. Nat. Ardennes 33: 14. 1938).

11.9. Zásada priority nie je záväzná pre mená taxónov nad úrovňou čeľade (pozri ale Odp. 16B).

ďalej -->