KAPITOLA III. NOMENKLATÚRA TAXÓNOV PODĽA ICH HIERARCHICKEJ ÚROVNE
SEKCIA 3. MENÁ RODOV A TAXÓNOV PODRADENÝCH RODU
Článok 20
20.1. Meno rodu je podstatné meno v jednotnom čísle alebo slovo, ktoré je za podstatné meno pokladané, a píše sa s veľkým začiatočným písmenom (pozri Čl. 60.2.). Môže byť akéhokoľvek pôvodu a môže sa tvoriť dokonca celkom ľubovoľným spôsobom.
Príklad 1. Rosa, Convolvulus, Hedysarum, Bartramia, Liquidambar, Gloriosa, Impatiens, Rhododendron, Manihot, Ifloga (anagram (prešmyčka) mena Filago).
20.2. Meno rodu sa nesmie zhodovať s odborným termínom, ktorý sa v súčasnosti používa v morfológii. Výnimka platí pre mená uverejnené pred 1. januárom 1912, ktoré boli sprevádzané druhovým menom uverejneným v súlade s Linného binárnym spôsobom pomenovania.
Príklad 2. Rodové meno „Radicula“ (Hill, 1756) je zhodné s odborným termínom „radicula“ (korienok) a nebolo sprevádzané druhovým menom v súlade s Linného binárnym spôsobom pomenovania. Meno Radicula je správne prisudzované Moenchovi (Moench, 1794), ktorý ho prvý spojil s druhovými epitetami.
Príklad 3. Meno Tuber F. H. Wigg.: Fr. bolo pri svojom uverejnení v roku 1780 sprevádzané binárnym druhovým menom (Tuber gulosorum F. H. Wigg.), je teda platne uverejnené.
Príklad 4. Zamýšľané rodové mená „Lanceolatus“ (Plumstead, 1952) a „Lobata“ (Chapman, 1952) sú zhodné s odbornými termínmi, teda nie sú platne uverejnené.
Príklad 5. Slová ako „radix“, „caulis“, „folium“, „spina“ atď. nemôžu byť v súčasnosti platne uverejnené ako rodové mená.
20.3. Meno rodu sa nesmie skladať z dvoch slov s výnimkou prípadu, keď sú spojené spojovníkom.
Príklad 6. Keď Miller (1754) uverejnil meno „Uva ursi“, skladalo sa z dvoch oddelených slov, nespojených spojovníkom, teda nie je platne uverejnené (Čl. 32.1(b)); toto meno je správne prisudzované Duhamelovi (Duhamel, 1755) ako Uva-ursi (uverejnené so spojovníkom).
Príklad 7. Mená ako Quisqualis L. (pri pôvodnom uverejnení utvorené spojením dvoch slov), Sebastiano-schaueria Nees a Neves-armondia K. Schum. (pri pôvodnom uverejnení spojené spojovníkom) sú platne uverejnené.
Poznámka 1. Mená medzirodových hybridov sa tvoria podľa ustanovení Čl. H.6.
20.4. Za rodové mená sa nemajú pokladať:
(a) Slovné označenia (slová), ktoré neboli zamýšľané ako mená.
Príklad 8. Označenie „Anonymos“ použil Walter (Fl. Carol.: 2, 4, 9 atď. 1788) pre 28 odlišných rodov, keď chcel poukázať na to, že príslušné rody nemali mená.
Príklad 9. „Schaenoides“ a „Scirpoides“ použil Rottbřll (Descr. Pl. Rar. Progr.: 14, 27. 1772) na označenie nepomenovaných rodov pripomínajúcich rody Schoenus a Scirpus, ktoré zamýšľal pomenovať neskôr, ako uviedol na str. 7 svojho diela, predstavujú teda slovné označenia, ktoré neboli zamýšľané ako rodové mená. Neskôr boli oprávnene pomenované Kyllinga Rottb. a Fuirena Rottb.
(b) Označenie druhov jednoslovným spôsobom.
Poznámka 2. Príklady ako „Leptostachys“ a „Anthopogon“ uvedené v predošlých vydaniach Kódu pochádzali z publikácií, ktoré sú teraz uvedené v Dodatku V.
Odporúčanie 20A
20A.1. Pri tvorbe rodových mien by sa autori mali prispôsobiť nasledujúcim odporúčaniam:
Príklad 1. Meno Hordelymus (K. Jess.) K. Jess. je odvodené od podrodového epiteta, ktoré bolo utvorené kombináciou častí rodových mien Hordeum L. a Elymus L. (pozri tiež Čl. H.3, Príkl. 2).