KAPITOLA VII. PRAVOPIS (ORTOGRAFIA) MIEN A EPITET A GRAMATICKÝ ROD RODOVÝCH MIEN
SEKCIA 1. PRAVOPIS (ORTOGRAFIA) MIEN A EPITET
Článok 60
60.1. Pôvodný spôsob písania mena alebo epiteta sa musí zachovať s výnimkou opráv typografických alebo pravopisných (ortografických) chýb a štandardizácií predpísaných Čl. 60.5 (u/v alebo i/j používané vzájomne zameniteľne), 60.6 (diakritické znamienka a ligatúry), 60.8 (zložené tvary), 60.9 (spojovníky), 60.10 (apostrofy) a 60.11 (koncovky; pozri tiež Čl. 32.6), ako aj Odp. 60H.
Príklad 1. Ponechanie pôvodného spôsobu písania: Rodové mená Mesembryanthemum L. (1753) a Amaranthus L. (1753) Linné takto písal zámerne, takže spôsob písania sa nemá meniť na „Mesembrianthemum“ a „Amarantus“, hoci tieto tvary sú filologicky vhodnejšie (pozri Bull. Misc. Inform. Kew 1928: 113, 287. 1928). - Phoradendron Nutt. (1848) sa nemá meniť na „Phoradendrum“. - Triaspis mozambica A. Juss. (1843) sa nemá meniť na „T. mossambica“, ako je to v diele Engler, Pflanzenw. Ost-Afrikas C: 232. 1895. - Alyxia ceylanica Wight (1848) sa nemá meniť na „A. zeylanica“, ako je to v diele Trimen, Handb. Fl. Ceylon 3: 127. 1895. - Fagus sylvatica L. (1753) sa nemá meniť na „F. silvatica“. V prípade nového mena sa odporúča prijať klasický spôsob písania silvatica (Odp. 60E), ale stredoveký spôsob písania sylvatica nie je pravopisnou (ortografickou) chybou. - Scirpus cespitosus L. (1753) sa nemá meniť na „S. caespitosus“.
*Príklad 2. Typografické chyby: Globba „brachycarpa“ Baker (1890) a Hetaeria „alba“ Ridl. (1896) sú typografickými chybami namiesto Globba trachycarpa Baker a Hetaeria alta Ridl. (pozri J. Bot. 59: 349. 1921).
*Príklad 3. Pravopisná (ortografická) chyba: Pretože Gluta „benghas“ L. (1771) je pravopisnou (ortografickou) chybou namiesto G. renghas, meno by sa malo citovať ako G. renghas L., tak ako ho citoval Engler (in Candolle & Candolle, Monogr. Phan. 4: 225. 1883); ľudové meno, ktoré Linné použil ako druhové epiteton, je „renghas“, a nie „benghas“.
Príklad 4. Chybne napísané Indigofera „longipedunculata“ Y. Y. Fang & C. Z. Zheng (1983) je podľa všetkého typografickou chybou a meno sa má opraviť na I. longipedunculata.
Poznámka 1. Čl. 14.11 sa zaoberá konzerváciou zmeneného spôsobu písania rodového mena.
Príklad 5. Bougainvillea (pozri Dodatok IIIA, Spermatophyta, No. 2350) .
60.2. „Pôvodný spôsob písania“ v tomto Článku znamená spôsob písania použitý vtedy, keď bolo meno platne uverejnené. Nevzťahuje sa na použitie začiatočného veľkého alebo malého písmena, to je otázka typografie (pozri Čl. 20.1 a 21.2, Odp. 60F).
60.3. Možnosť opraviť meno sa musí používať opatrne, osobitne ak sa zmeny týkajú prvej slabiky a predovšetkým prvého písmena mena.
*Príklad 6. Spôsob písania rodového mena Lespedeza Michx. (1803) sa nesmie meniť, hoci pripomína Vincenta Manuela de Céspedes (pozri Rhodora 36: 130-132, 390-392. 1934). -Cereus jamacaru DC. (1828) sa nesmie zmeniť na C. „mandacaru“, aj keď je jamacaru považované za prekrútené ľudové meno „mandacaru“.
60.4. Písmená w a y, ktoré sú cudzie klasickej latinčine, a písmeno k , ktoré je v tomto jazyku zriedkavé, sú v latinských menách rastlín prípustné. Iné písmená a ligatúry cudzie klasickej latinčine, ktoré sa môžu objaviť v latinských menách rastlín, ako napríklad nemecké ß (dvojité s), sa majú transkribovať.
60.5. Ak bolo meno uverejnené v diele, v ktorom sú písmená u, v alebo i, j použité vzájomne zameniteľne alebo iným spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný so súčasnou praxou (jedno z týchto písmen sa nepoužíva alebo sa používa len vo veľkých písmenách), potom sa tieto písmená majú transkribovať v súlade so súčasnou botanickou praxou.
Príklad 7. Uffenbachia Fabr. (1763), a nie „Vffenbachia“; Taraxacum Zinn (1757), a nie „Taraxacvm“; Curculigo Gaertn. (1788), a nie „Cvrcvligo“.
Príklad 8. „Geastrvm hygrometricvm“ a „Vredo pvstvlata“ (Persoon, 1801) sa píšu Geastrum hygrometricum Pers. a Uredo pustulata Pers.
60.6. Diakritické znamienka sa v latinských menách rastlín nepoužívajú. V menách (či už nových alebo starých) odvodených od slov, v ktorých sa takéto znamienka objavujú, sa vynechávajú, pričom sa robí aj nutná transkripcia takto zmenených písmen; napríklad ä, ö, ü sa menia na ae, oe, ue; é, č, ę na e alebo niekedy na ae; ń na n; ř na oe; ĺ na ao. Dieréza [diaeresis] označujúca, že hláska sa má vyslovovať oddelene od predchádzajúcej hlásky (ako pri Cephaëlis, Isoëtes), je prípustná; ligatúry -ć- a -ś- označujúce, že písmená sa majú vyslovovať spolu, sa nahrádzajú oddelenými písmenami -ae- a -oe-.
60.7. Ak boli zmeny pravopisu (ortografie), ktoré urobili skorší autori pri prijatí osobných, geografických alebo ľudových mien do nomenklatúry, úmyselným polatinčením (latinizovaním), zmeny sa ponechávajú s výnimkou koncoviek riešených v Čl. 60.11.
Príklad 9. Valantia L. (1753), Gleditsia L. (1753) a Clutia L. (1753) pripomínajúce Vaillanta, Gleditscha a Cluyta sa nemenia na „Vaillantia“, „Gleditschia“ a „Cluytia“ Linné úmyselne polatinčil (latinizoval) mená týchto botanikov na Valantius, Gleditsius a Clutius.
Príklad 10. Candolle (1824) pomenoval Zygophyllum „billardierii“ podľa J. J. H. de Labillardičre (de la Billardičre). Zamýšľané polatinčenie (latinizácia) je „Billardierius“ (v prvom páde), ale koncovka tohto mena nie je prijateľná v zmysle Čl. 60.11, takže správny spôsob písania mena je Z. billardierei DC.
60.8. Použitie zloženého tvaru, ktorý je v rozpore s Odp. 60G, v epitete typu prídavného mena sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť.
Príklad 11. Meno Pereskia „opuntiaeflora“ (Candolle, 1828) sa musí citovať ako P. opuntiiflora DC. Avšak v mene Andromeda polifolia L. (1753) je epitetom predlinnéovské meno rastliny (Buxbaumove „Polifolia“) použité ako prístavok, a nie ako prídavné meno; epiteton sa nesmie opravovať na „poliifolia“.
Príklad 12. Mená Cacalia „napeaefolia“ a Senecio „napeaefolius“ sa citujú ako Cacalia napaeifolia DC. (1838) a Senecio napaeifolius (DC.) Sch. Bip. (1845); druhové epiteton sa vzťahuje na podobnosť listov listom rodu Napaea L. (nie „Napea“) a namiesto koncovky druhého pádu jednotného čísla -ae sa mala použiť nahrádzajúca (spájajúca) hláska -i.
60.9. Použitie spojovníka v zloženom epitete sa považuje za chybu, ktorá má byť opravená vynechaním spojovníka, s výnimkou prípadov, kde je spojovník povolený (keď je epiteton utvorené slovami, ktoré zvyčajne stoja osobitne, alebo ak písmená pred a za spojovníkom sú rovnaké) (pozri Čl. 23.1 a 23.3).
Príklad 13. Mená, v ktorých sa má spojovník vynechať: Acer pseudoplatanus L. (1753), a nie A. „pseudo-platanus“; Ficus neoëbudarum Summerh. (1932), a nie F. „neo-ebudarum“; Lycoperdon atropurpureum Vittad. (1842), a nie L. „atro-purpureum“; Croton ciliatoglandulifer Ortega (1797), a nie C. „ciliato-glandulifer“; Scirpus sect. Pseudoëriophorum Jurtzev (in Bjull. Moskovsk. Obšč. Isp. Prir., Otd. Biol. 70(1): 132. 1965), a nie S. sect. „Pseudo-eriophorum“.
Príklad 14. Mená, v ktorých sa má spojovník použiť: Aster novae-angliae L. (1753), Coix lacryma-jobi L. (1753), Peperomia san-felipensis J. D. Sm. (1894), Arctostaphylos uva-ursi (L.) Spreng. (1825), Veronica anagallis-aquatica L. (1753; Čl. 23.3), Athyrium austro-occidentale Ching (1986).
Poznámka 2. Čl. 60.9 sa vzťahuje len na epitetá (v kombináciách), a nie na mená rodov alebo taxónov vo vyšších hierarchických úrovniach; rodové meno uverejnené so spojovníkom sa môže zmeneniť len konzerváciou.
Príklad 15. Rodové meno Pseudo-salvinia Piton (1940) sa nesmie zmeniť na „Pseudosalvinia“, ale meno „Pseudo-elephantopus“ sa zmenilo konzerváciou na Pseudelephantopus Rohr (1792).
60.10. Použitie apostrofu v epitete sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť vynechaním apostrofu.
Príklad 16. Lycium „o'donellii“, Cymbidium „i'ansoni“ a Solanum tuberosum var. „muru'kewillu“ sa majú opraviť na L. odonellii F. A. Barkley (1953), C. iansonii Rolfe (1900) a S. tuberosum var. murukewillu Ochoa (in Phytologia 65: 112. 1988).
60.11. Použitie koncovky (napr. -i, -ii, -ae, -iae, -anus alebo -ianus) v rozpore s Odp. 60C.1 (ale nie 60C.2) sa považuje za chybu, ktorá sa má opraviť (pozri tiež Čl. 32.6).
Príklad 17. Rosa „pissarti“ (Carričre in Rev. Hort. 1880: 314. 1880) je typografickou chybou namiesto R. „pissardi“ (pozri Rev. Hort. 1881: 190. 1881), to sa však považuje za chybu namiesto R. pissardii Carričre (pozri Odp. 60C.1(b)).
Poznámka 3. Ak je gramatický rod a/alebo gramatické číslo epiteta typu podstatného mena odvodeného od mena osoby nevhodné pre pohlavie a/alebo počet osôb, ktoré meno pripomína, potom sa musí koncovka opraviť v súlade s Odp. 60C.1.
Príklad 18. Wolley-Dod (in J. Bot. 69, Suppl.: 106. 1931) pomenoval Rosa ´ „toddii“ podľa „Miss E. S. Todd“; meno sa musí opraviť na R. ´ toddiae Wolley-Dod.
Príklad 19. Meno Astragalus „matthewsii“, ktoré venovali Podlech a Kirchhoff (in Mitt. Bot. Staatssamml. München 11: 432. 1974) Victorii A. Matthews, sa musí opraviť na A. matthewsiae Podlech & Kirchhoff; nie je teda mladším homonymom mena A. matthewsii S. Watson (1883) (pozri Agerer-Kirchhoff & Podlech in Mitt. Bot. Staatssamml. München 12: 375. 1976).
Príklad 20. Meno Codium „geppii“ O. C. Schmidt (in Biblioth. Bot. 91: 50. 1923), ktoré pripomína „A. & E. S. Gepp“, sa musí opraviť na C. geppiorum O. C. Schmidt.
60A.1. Ak sa nové meno alebo epiteton odvodzuje z gréčtiny, prepis (transliterácia) do latinčiny by mal zodpovedať klasickému spôsobu.
60A.2. „Spiritus asper“ by sa mal do latinčiny transkribovať ako písmeno h.
60B.1. Ak je nové rodové meno alebo epiteton podrodu alebo sekcie odvodené od mena osoby, malo by sa utvoriť nasledujúcim spôsobom:
Poznámka 1. K menám možno pripojiť predponu alebo príponu, alebo zmeniť ich anagramom (prešmyčkou) alebo skrátením. V takýchto prípadoch sa považujú za odlišné od pôvodných mien.
Príklad 1. Durvillaea Bory (1826) a Urvillea Kunth (1821); Lapeirousia Pourr. (1788) a Peyrousea DC. (1838); Engleria O. Hoffm. (1888), Englerastrum Briq. (1894) a Englerella Pierre (1891); Bouchea Cham. (1832) a Ubochea Baill. (1891); Gerardia L. (1753) a Graderia Benth. (1846); Martia Spreng. (1818) a Martiusia Schult. & Schult. f. (1822).
60C.1. Moderné (neklasické) mená osôb môžu dostať latinské koncovky a môžu sa použiť na utvorenie druhových a vnútrodruhových epitet nasledujúcim spôsobom (pozri ale Odp. 60C.2):
Poznámka 1. Spojovníky v uvedených príkladoch sú použité len na oddelenie zodpovedajúcich koncoviek.
60C.2. Mená osôb, ktoré už sú v gréčtine alebo latinčine alebo už majú dobre zavedené polatinčené (latinizované) tvary, pri tvorbe epiteta typu podstatného mena by mali dostať príslušný tvar latinského druhého pádu (napr. alexandri podľa mien Alexander alebo Alexandre, augusti podľa Augustus, August alebo Auguste, martini podľa Martinus alebo Martin, linnaei podľa Linnaeus, martii podľa Martius, beatricis podľa Beatrix alebo Béatrice, hectoris podľa Hector). Treba sa vyhnúť zaobchádzaniu s modernými (neklasickými) menami tak, ako keby patrili do tretej deklinácie (napr. munronis podľa mena Munro, richardsonis podľa mena Richardson).
60C.3. Pri tvorbe nových epitet založených na menách osôb by sa nemal meniť pôvodný spôsob písania mena osoby, pokiaľ neobsahuje písmená cudzie latinským menám rastlín alebo diakritické znamienka (pozri Čl. 60.4 a 60.6).
60C.4. S predponami a časticami by sa malo zaobchádzať takto:
60D.1. Epiteton odvodené od geografického názvu sa tvorí prednostne v tvare prídavného mena a zvyčajne má koncovku -ensis, -(a)nus, -inus alebo -icus.
Príklad 1. Rubus quebecensis L. H. Bailey (podľa názvu Quebec), Ostrya virginiana (Mill.) K. Koch (podľa názvu Virginia), Eryngium amorginum Rech. f. (podľa názvu Amorgos), Polygonum pensylvanicum L. (podľa názvu Pennsylvania).
60E.1. Epiteton v novom mene by sa malo písať v súlade s pôvodným spôsobom písania slova alebo slov, od ktorých je odvodené, ako aj v súlade s prijatými pravidlami latinčiny a polatinčovania (latinizácie) (pozri tiež Čl. 23.5).
Príklad 1. sinensis (nie chinensis).
60F.1. Všetky druhové a vnútrodruhové epitetá by sa mali písať s malým začiatočným písmenom, avšak autori, ktorí si želajú použiť veľké začiatočné písmená, môžu tak urobiť v prípadoch, keď sú epitetá priamo odvodené od mien osôb (či už skutočných alebo mýtických), keď ide o ľudové (alebo nelatinské) mená alebo pôvodne o mená rodov.
60G.1. Zložené mená alebo epitetá, ktoré sa skladajú z častí odvodených od dvoch alebo viacerých gréckych či latinských slov, by sa mali tvoriť, ak je to možné, v súlade s klasickým spôsobom (pozri Čl. 60.8). Tento spôsob je nasledujúci:
Poznámka 1. Spojovníky v uvedených príkladoch sú použité len na vysvetlenie. Pravidlami použitia spojovníkov v botanických menách a v ich epitetách sa zaoberajú Čl. 20.3, 23.1 a 60.9.
60H.1. Epitetá mien húb odvodené od rodového mena hostiteľskej rastliny sa píšu v súlade s prijatým spôsobom písania tohto mena. Iné spôsoby písania sa považujú za ortografické varianty, ktoré sa majú opraviť (pozri Čl. 61).
Príklad 1. Meno Phyllachora „anonicola“ (Chardon in Mycologia 32: 190. 1940) sa musí zmeniť na P. annonicola Chardon, pretože v súčasnosti sa uprednostňuje tvar Annona pred tvarom „Anona“. – Meno Meliola „albizziae“ (Hansford & Deighton in Mycol. Pap. 23: 26. 1948) sa musí zmeniť na M. albiziae Hansf. & Deighton, pretože v súčasnosti sa uprednostňuje tvar Albizia pred tvarom „Albizzia“.
Odporúčanie 60I
60I.1. Etymológia nových mien a epitet by mala byť vždy uvedená, pokiaľ nie je ich význam zrejmý.