Článok 10
10.1. Typ mena rodu alebo akéhokoľvek taxónu podradeného rodu je typ mena druhu (s výnimkou prípadu uvedeného v Čl. 10.4). Na ustanovenie alebo citáciu typu postačuje samotné meno druhu, t. j. meno druhu sa považuje za plný ekvivalent jeho typu.
Poznámka 1. Termíny ako „holotyp“, „syntyp“ a „lektotyp“, hoci nie sú aplikovateľné v doslovnom zmysle na typifikáciu mien v hierarchických úrovniach vyšších než druh, tak ako sú definované v Čl. 9, používajú sa analogicky.
10.2. Ak je holotyp alebo lektotyp jedného alebo viacerých predtým alebo súčasne uverejnených druhových mien jednoznačne zahrnutý v protológu mena rodu alebo akéhokoľvek taxónu podradeného rodu (pozri Čl. 10.3), typ sa musí vybrať (Čl. 7.10 a 7.11) spomedzi týchto typov, ak typ nebol označený (Čl. 22.6, 22.7, 37.1 a 37.3) alebo ustanovený autorom mena. Ak nebol v protológu jednoznačne zahrnutý žiadny typ druhového mena uverejneného predtým alebo súčasne, musí sa typ vybrať iným spôsobom, ale tento výber sa má zmeniť, ak možno preukázať, že žiadny materiál spojený s protológom nepatrí do toho istého druhu ako vybraný typ.
Príklad 1. Rod Anacyclus, tak ako ho pôvodne vymedzil Linné (1753), zahŕňal tri platne uvedené druhy. Cassini (in Cuvier, Dict. Sci. Nat. 34: 104. 1825) ustanovil Anthemis valentina L. (1753) ako typ rodu Anacyclus, tento však nebol pôvodným prvkom rodu. Greenová (in Anon., Nomencl. Prop. Brit. Botanists: 182. 1929) ustanovila Anacyclus valentinus L. (1753), „jediný z troch pôvodných druhov doteraz ponechaný v tomto rode“ ako „štandardný druh“ (pozri Čl. 7, Príkl. 7) a jej výber sa musí nasledovať (Čl. 10.5). Humphries (in Bull. Brit. Mus. (Nat. Hist.) Bot. 7: 109. 1979) ustanovil dokladový exemplár z Cliffordovho herbára (BM) ako lektotyp mena Anacyclus valentinus, a tým sa tento dokladový exemplár stal definitívnym typom rodového mena. Príklad 2. Rod Castanella Spruce ex Benth. & Hook. f. (1862) bol opísaný na základe jediného dokladového exemplára bez toho, aby bolo uvedené nejaké meno druhu. Swart (in ING Card No. 2143. 1957) bol prvý, kto ustanovil typ (ako „T.“): C. granatensis Triana & Planch. (1862), založený na Lindenovom zbere. Pokiaľ sa Spruceho dokladový exemplár považuje za patriaci k tomu istému druhu ako Lindenov zber, Swartom ustanovený typ nie je možné nahradiť, aj keď sa Spruceho dokladový exemplár stal typom mena Paullinia paullinioides Radlk. (1896), pretože toto meno nie je „druhové meno uverejnené predtým alebo súčasne“. |
| 10.3. Na účely Čl. 10.2 sa jednoznačné zahrnutie typu mena druhu uskutočňuje citáciou platne uverejneného mena alebo odkazom (priamym alebo nepriamym) na platne uverejnené meno, či už autorom prijaté alebo zahrnuté do synonymie, alebo citáciou holotypu alebo lektotypu predtým alebo súčasne uverejneného mena druhu.
|
Príklad 3. Protológ mena Elodes Adans. (1763) zahŕňa odkazy na „Elodes“ Clusia (1601), „Hypericum“ Tourneforta (1700) a Hypericum aegypticum L. (1753). Posledne uvedené meno je jediným odkazom na platne uverejnené meno druhu a ani jeden zo zostávajúcich prvkov nie je typom mena druhu. Typ mena H. aegypticum je teda typom mena Elodes, hoci neskorší autori ustanovili H. elodes L. (1759) ako jeho typ (pozri Robson in Bull. Brit. Mus. (Nat. Hist.), Bot. 5: 305, 336. 1977). |
| 10.4. Jedine konzerváciou (Čl. 14.9) sa typom mena rodu môže stať dokladový exemplár alebo ilustrácia, ktorú autor uprednostnil pri tvorbe protológu, ale ktorá nie je typom mena niektorého zahrnutého druhu.
|
Príklad 4. Meno Physconia Poelt (1965) bolo pôvodne konzervované s dokladovým exemplárom „ ‚Lichen pulverulentus‘, Germania, Lipsia in Tilia, 1767, Schreber (M)“ ako typom. Tento dokladový exemplár je typom mena P. pulverulacea Moberg (1979) a uvedené meno je v súčasnosti citované ako typ v Dodatku IIIA. |
|
Príklad 5. Meno Pseudolarix Gordon (1858) bolo konzervované s dokladovým exemplárom z Gordonovho herbára ako s konzervovaným typom. Keďže tento dokladový exemplár nie je typom žiadneho mena druhu, jeho akceptovaná identita „[= P. amabilis (J. Nelson) Rehder …]“ bola doplnená na príslušné miesto v Dodatku IIIA. |
| 10.5. Autor, ktorý prvý ustanoví typ mena rodu alebo taxónu podradeného rodu, sa musí v tomto výbere nasledovať, ale jeho výber sa môže zmeniť, (a) ak možno preukázať, že je vo vážnom konflikte s protológom, a je k dispozícii iný prvok, ktorý nie je v konflikte s protológom, (b) ak sa zakladá na prevažne mechanickej metóde výberu.
|
Príklad 6. Fink (in Contr. U.S. Natl. Herb. 14(1): 2. 1910) uviedol, „že uvádzal typy rodov podľa pravidla ‚prvého druhu‘ “. Ním ustanovené typy preto možno nahradiť (zmeniť). Napríklad Fink ustanovil meno Biatorina griffithii (Ach.) A. Massal. ako typ mena Biatorina A. Massal.; tento jeho výber bol ale nahradený nasledovným ustanovením typu, keď Santesson (in Symb. Bot. Upsal. 12(1): 428. 1952) uviedol odlišný typ, meno B. atropurpurea (Schaerer) A. Massal. *Príklad 7. Autori riadiaci sa American code of botanical nomenclature, Canon 15 (in Bull. Torrey Bot. Club 34: 172. 1907) ustanovovali ako typ „prvý binóm druhu v poradí“, prichádzajúci do úvahy za určitých podmienok. Túto metódu výberu treba považovať za prevažne mechanickú. Čiže prvý typ pre Delphinium L., ustanovený Brittonom (in Britton & Brown, Ill. Fl. N. U.S., ed. 2, 2: 93. 1913), ktorý sa riadil Americkým kódom a vybral ako typ D. consolida L., bol podľa Čl. 10.5(b) nahradený (zmenený) ustanovením D. peregrinum L. (Green in Anon., Nomencl. Prop. Brit. Botanists: 162. 1929). Jednoplodolistový druh D. consolida však nemohol byť nahradený ako typ trojplodolistovým D. peregrinum s použitím Čl. 10.5(a), pretože [D. consolida] nie je vo vážnom konflikte s protológom rodu, ktorý uvádza „germina tria vel unum“, aj keď Linné zaradil tento rod do „Polyandria Trigynia“. |
| 10.6. Typ mena čeľade alebo taxónu podradeného čeľadi je ten istý ako typ rodového mena, na ktorom sú založené (pozri Čl. 18.1). Na ustanovenie alebo citáciu typu postačuje samotné rodové meno. Typ mena čeľade alebo podčeľade nezaloženého na rodovom mene je ten istý ako typ zodpovedajúceho alternatívneho mena (Čl. 18.5 a 19.7). 10.7. Princíp typifikácie sa nevzťahuje na mená taxónov nad úrovňou čeľade, s výnimkou mien, ktoré sú automaticky typifikované tým, že sú založené na rodových menách (pozri Čl. 16). Typ takéhoto mena je ten istý ako typ rodového mena, na ktorom je založené. Odporúčanie 10A 10A.1. Keď bola uverejnená kombinácia v hierarchickej úrovni taxónu podradeného rodu pod rodovým menom, ktoré ešte nebolo typifikované, potom by sa mal typ rodového mena vybrať z tej časti rodu, ktorá bola ustanovená ako nomenklatoricky typická, ak je to zreteľné. |