clanok 53

Príklad 1. Meno Tapeinanthus Boiss. ex Benth. (1848) dané rodu z čeľade Labiatae je mladším homonymom mena Tapeinanthus Herb. (1837), mena predtým platne uverejneného pre rod z čeľade Amaryllidaceae. Meno Tapeinanthus Boiss. ex Benth. nie je teda možné použiť. Rod bol premenovaný na Thuspeinanta T. Durand (1888).

Príklad 2. Meno Torreya Arn. (1838) je nomen conservandum a je ho teda možné použiť napriek tomu, že existuje staršie homonymum Torreya Raf. (1818).

Príklad 3. Meno Astragalus rhizanthus Boiss. (1843) je mladším homonymom platne uverejneného mena Astragalus rhizanthus Royle (1835), a teda ho nie je možné použiť. Boissier ho premenoval na A. cariensis Boiss. (1849).

Poznámka 1. Mladšie homonymum nie je možné použiť, aj keď je staršie homonymum neoprávnené alebo je inak všeobecne hodnotené ako synonymum.

Príklad 4. Meno Zingiber truncatum S. Q. Tong (1987) je neoprávnené, pretože je mladším homonymom mena Z. truncatum Stokes (1812), hoci toto meno je samo neoprávnené podľa Čl. 52.1, pretože v jeho protológu bolo v synonymii citované meno Amomum zedoaria Christm. (1779).

Príklad 5. Meno Amblyanthera Müll. Arg. (1860) je mladším homonymom platne uverejneného mena Amblyanthera Blume (1849), a teda ho nie je možné použiť, hoci meno Amblyanthera Blume sa v súčasnosti považuje za synonymum mena Osbeckia L. (1753).

53.2. Sankcionované meno je neoprávnené, ak je mladším homonymom iného sankcionovaného mena (pozri tiež Čl. 15, Pozn. 1).

53.3. Keď sú dve alebo viaceré rodové alebo druhové mená založené na odlišných typoch natoľko podobné, že pravdepodobne bude dochádzať k ich zámenám (pretože sú použité pre príbuzné taxóny alebo z akéhokoľvek iného dôvodu), potom sa majú považovať za homonymá (pozri tiež Čl. 61.5).

*Príklad 6. Mená považované za homonymá: Asterostemma Decne. (1838) a Astrostemma Benth. (1880); Pleuropetalum Hook. f. (1846) a Pleuripetalum T. Durand (1888); Eschweilera DC. (1828) a Eschweileria Boerl. (1887); Skytanthus Meyen (1834) a Scytanthus Hook. (1844).

*Príklad 7. Tri rodové mená, Bradlea Adans. (1763), Bradleja Banks ex Gaertn. (1790) a Braddleya Vell. (1827), ktoré majú pripomínať Richarda Bradleyho, sa považujú za homonymá, pretože bez vážneho rizika zámeny sa môže použiť iba jedno z nich.

*Príklad 8. Mená Acanthoica Lohmann (1902) a Acanthoeca W. N. Ellis (1930), obe označujúce bičíkovce [flagellates, bičíkovci], sú dostatočne podobné, aby sa považovali za homonymá (Taxon 22: 313. 1973).

*Príklad 9. Epitetá tak podobné, že pravdepodobne by mohlo dôjsť k ich zámene, pokiaľ by boli kombinované s tým istým rodovým alebo druhovým menom: chinensis a sinensis; ceylanica a zeylanica; napaulensis, nepalensis a nipalensis; polyanthemos a polyanthemus; macrostachys a macrostachyus; heteropus a heteropodus; poikilantha a poikilanthes; pteroides a pteroideus; trinervis a trinervius; macrocarpon a macrocarpum; trachycaulum a trachycaulon.

*Príklad 10. Mená, pri ktorých je nepravdepodobné, že by došlo k zámene: Rubia L. (1753) a Rubus L. (1753); Monochaetum (DC.) Naudin (1845) a Monochaete Döll (1875); Peponia Grev. (1863) a Peponium Engl. (1897); Iris L. (1753) a Iria (Pers.) Hedw. (1806); Desmostachys Miers (1852) a Desmostachya (Stapf) Stapf (1898); Symphyostemon Miers (1841) a Symphostemon Hiern (1900); Gerrardina Oliv. (1870) a Gerardiina Engl. (1897); Urvillea Kunth (1821) a Durvillaea Bory (1826); Peltophorus Desv. (1810; Gramineae) a Peltophorum (Vogel) Benth. (1840; Leguminosae); Senecio napaeifolius (DC.) Sch. Bip. (1845, „napeaefolius“; pozri Čl. 60, Príkl. 14) a S. napifolius MacOwan (1890; epitetá odvodené od Napaea a Brassica napus); Lysimachia hemsleyana Oliv. (1891) a L. hemsleyi Franch. (1895) (pozri ale Odp. 23A.2); Euphorbia peplis L. (1753) a E. peplus L. (1753).

Príklad 11. Mená konzervované oproti starším menám považovaným za homonymá (pozri Dodatok IIIA): Lyngbya Gomont (oproti Lyngbyea Sommerf.); Columellia Ruiz & Pav. (oproti Columella Lour.), obe pripomínajúce Columellu, rímskeho autora zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom; Cephalotus Labill. (oproti Cephalotos Adans.); Simarouba Aubl. (oproti Simaruba Boehm.).

53.4. Mená dvoch taxónov podradených tomu istému rodu alebo dvoch vnútrodruhových taxónov vnútri toho istého druhu, hoci v odlišnej hierarchickej úrovni, ktoré majú rovnaké alebo zameniteľne podobné epitetá a nie sú založené na tom istom type, sa považujú za homonymá.

Príklad 12. Mená Andropogon sorghum subsp. halepensis (L.) Hack. a A. sorghum var. halepensis (L.) Hack. (in Candolle & Candolle, Monogr. Phan. 6: 502. 1889) sú oprávnené, pretože obe majú ten istý typ a epiteton sa môže opakovať podľa Odp. 26A.1.

Príklad 13. Meno Anagallis arvensis var. caerulea (L.) Gouan (Fl. Monsp.: 30. 1765) založené na mene A. caerulea L. (1759) spôsobuje neoprávnenosť mena A. arvensis subsp. caerulea Hartm. (Sv. Norsk Exc.-Fl.: 32. 1846) založeného na mladšom homonyme A. caerulea Schreber (1771).

Príklad 14. Meno Scenedesmus armatus var. brevicaudatus (Hortob.) Pankow (in Arch. Protistenk. 132: 153. 1986) založené na mene S. carinatus var. brevicaudatus Hortob. (in Acta Bot. Acad. Sci. Hung. 26: 318. 1981) je mladším homonymom mena S. armatus f. brevicaudatus L. S. Péterfi (in Stud. Cercet. Biol. (Bucharest), Ser. Biol. Veg. 15: 25. 1963), hoci tieto dve mená sú použité pre taxóny rozdielnej vnútrodruhovej hierarchickej úrovne. Meno Scenedesmus armatus var. brevicaudatus (L. S. Péterfi) E. H. Hegew. (in Arch. Hydrobiol. Suppl. 60: 393. 1982) však nie je mladším homonymom, pretože je založené na tom istom type ako S. armatus f. brevicaudatus L. S. Péterfi.

Poznámka 2. To isté posledné epiteton môže byť použité v menách taxónov podradených rôznym rodom, ako aj v menách vnútrodruhových taxónov vnútri rôznych druhov.

Príklad 15. Meno Verbascum sect. Aulacosperma Murb. (Monogr. Verbascum: 34, 593. 1933) je prípustné, hoci existuje staršie meno Celsia sect. Aulacospermae Murb. (Monogr. Celsia: 34, 56. 1926). Nie je to ale nasledovaniahodný príklad, pretože je v rozpore s Odp. 21B.2.

53.5. Ak je sporné, či sú si mená natoľko podobné, že by mohli byť zamenené, možno o rozhodnutie požiadať Hlavnú nomenklatorickú komisiu (pozri Odd. III), ktorá dá tento problém na prešetrenie komisii alebo komisiám pre príslušnú taxonomickú skupinu alebo skupiny. Potom je možné dať odporúčanie Medzinárodnému botanickému kongresu a po schválení kongresom sa príslušné rozhodnutie stáva záväzným.

Príklad 16. Mená, o ktorých bolo rozhodnuté, že zámena medzi nimi je pravdepodobná, a teda sa majú považovať za homonymá: Ficus gomelleira Kunth (1847) a F. gameleira Standl. (1937) (Taxon 42: 111. 1993); Solanum saltiense S. Moore (1895) a S. saltense (Bitter) C. V. Morton (1944) (Taxon 42: 434. 1993); Balardia Cambess. (1829; Caryophyllaceae) a Ballardia Montrouz. (1860; Myrtaceae) (Taxon 42: 434. 1993).

Príklad 17. Mená, o ktorých bolo rozhodnuté, že zámena medzi nimi je nepravdepodobná: Cathayeia Ohwi (1931; Flacourtiaceae) a Cathaya Chun & Kuang (1962; fosílne Pinaceae) (Taxon 36: 429. 1987); Cristella Pat. (1887; Fungi) a Christella H. Lév. (1915; Pteridophyta) (Taxon 35: 551. 1986); Coluria R. Br. (1823; Rosaceae) a Colura (Dumort.) Dumort. (1835; Hepaticae) (Taxon 42: 433. 1993); Acanthococcus Hook. f. & Harv. (1845; Rhodophyta) a Acanthococos Barb. Rodr. (1900; Palmae) (Taxon 42: 433. 1993); Rauia Nees & Mart. (1823; Rutaceae) a Rauhia Traub (1957; Amaryllidaceae) (Taxon 42: 433. 1993).

53.6. Ak majú dve alebo viaceré homonymá rovnakú prioritu, potom prvé z nich, ktoré je prijaté v účinne uverejnenom texte (Čl. 29, 30, 31) autorom, ktorý zároveň zamietne druhé z nich (alebo ostatné mená), považuje sa za meno, ktoré má prioritu. Podobne ak autor v účinne uverejnenom texte nahrádza všetky homonymá okrem jedného inými menami, potom nepremenované homonymum sa považuje za meno, ktoré má prioritu.

Príklad 18. Linné súčasne uverejnil mená „10.“ Mimosa cinerea (Sp. Pl.: 517. 1753) a „25.“ M. cinerea (Sp. Pl.: 520. 1753). V roku 1759 premenoval druh 10 na M. cineraria L. a meno M. cinerea ponechal pre druh 25, takže druhé z týchto mien sa považuje za meno, ktoré má prioritu pred svojím homonymom.

Príklad 19. Rouy & Foucaud (Fl. France 2: 30. 1895) uverejnili meno Erysimum hieraciifolium var. longisiliquum s dvoma rôznymi typmi pre dva odlišné taxóny vnútri rozličných poddruhov. Ponechať možno len jedno z týchto mien.

Poznámka 3. Homonymum premenované alebo zamietnuté podľa Čl. 53.6 zostáva oprávnené a v prípade, že sa uskutoční presun do iného rodu alebo druhu, má prednosť pred neskorším synonymom v rovnakej hierarchickej úrovni.

Príklad 20. Meno Mimosa cineraria L. (1759), založené na mene M. cinerea L. (Sp. Pl.: 517 [non 520]. 1753; pozri Čl. 53, Príkl. 18), bolo presunuté Drucem (1914) do rodu Prosopis ako P. cineraria (L.) Druce. Avšak správne meno v rode Prosopis je kombináciou založenou na mene M. cinerea.