KAPITOLA III. NOMENKLATÚRA TAXÓNOV PODĽA ICH HIERARCHICKEJ ÚROVNE

SEKCIA 4. MENÁ DRUHOV


Článok 23

23.1. Meno druhu je spojenie (kombinácia) dvoch slov skladajúce sa z mena rodu, za ktorým nasleduje jedno druhové epiteton v tvare prídavného mena, alebo podstatného mena v druhom páde, alebo slova ako prístavku alebo skupiny slov. Nemôže to však byť ani frázové meno zložené z jedného alebo viacerých opisných podstatných mien a s nimi spojených prídavných mien v ablatíve (pozri Čl. 23.6(a)), ani iné nepravidelne utvorené označenie (pozri Čl. 23.6(c)). Ak sa epiteton skladá z dvoch alebo viacerých slov, musia byť spojené spojovníkmi. Ak epiteton pri svojom uverejnení nebolo takto spojené, nemá sa zamietnuť, ale pri jeho použití musia byť tieto slová buď písané spolu, alebo spojené spojovníkmi, ako je uvedené v Čl. 60.9.

23.2. Epiteton v mene druhu môže pochádzať z akéhokoľvek prameňa a môže byť utvorené dokonca aj umelo (pozri ale Čl. 60.1).


Príklad 1. Cornus sanguinea, Dianthus monspessulanus, Papaver rhoeas, Uromyces fabae, Fumaria gussonei, Geranium robertianum, Embelia sarasiniorum, Atropa bella-donna, Impatiens noli-tangere, Adiantum capillus-veneris, Spondias mombin (nesklonné epiteton).


23.3. Symboly tvoriace súčasť druhových epitet navrhnutých Linném nezapríčiňujú neplatnosť príslušných mien, ale musia sa rozpísať slovne.


Príklad 2. Scandix pecten L. sa má rozpísať ako Scandix pecten-veneris; Veronica anagallis L. sa má rozpísať ako Veronica anagallis-aquatica.


23.4. Druhové epiteton nesmie presne opakovať rodové meno, či už s rozpísaným symbolom alebo bez neho (tautonymum).


Príklad 3. „Linaria linaria“ a „Nasturtium nasturtium-aquaticum“ sú v rozpore s týmto pravidlom, teda nemôžu byť platne uverejnené.


23.5. Ak je druhové epiteton v tvare prídavného mena a nie je použité ako podstatné meno, gramaticky sa zhoduje s rodovým menom (pozri Čl. 32.6).


Príklad 4. Helleborus niger L., Brassica nigra (L.) W. D. J. Koch, Verbascum nigrum L.; Vinca major L., Tropaeolum majus L.; Rubus amnicola Blanch. („amnicolus“),druhové epiteton je tu latinské podstatné meno; Peridermium balsameum Peck aj Gloeosporium balsameae Davis sú odvodené od epiteta mena Abies balsamea (L.) Mill., ktoré sa v druhom prípade považuje za podstatné meno.


23.6.Nasledujúce označenia nie je možné pokladať za mená druhov:

  1. Opisné označenia skladajúce sa z rodového mena, za ktorým nasleduje frázové meno (Linného nomen specificum legitimum) zložené z jedného alebo viacerých opisných podstatných mien a s nimi spojených prídavných mien v ablatíve.

Príklad 5. Smilax „caule inermi“ (Aublet, Hist. Pl. Guiane 2, Tabl.: 27. 1775) je skrátený opisný odkaz na nedokonale známy druh, ktorý nedostal v texte dvojslovné označenie, ale bolo naň odkázané len prostredníctvom frázového mena citovaného z Burmanovho diela.


  1. Iné označenia druhov skladajúce sa z rodového mena a jedného alebo viacerých slov, ktoré neboli zamýšľané ako druhové epitetá.

Príklad 6. Viola „qualis“ (Krocker, Fl. Siles. 2: 512, 517. 1790); Urtica „dubia?“ (Forsskĺl, Fl. Aegypt.-Arab.: cxxi. 1775); slovo „dubia?“ bolo opakovane použité vo Forsskĺlovom diele pre druhy, ktoré sa nedali spoľahlivo identifikovať.

Príklad 7. Atriplex „nova“ (Winterl, Index Hort. Bot. Univ. Hung.: fol. A [8] recto et verso. 1788); slovo „nova“ (nová) tu bolo použité pri štyroch rôznych druhoch rodu Atriplex. Avšak v mene Artemisia nova A. Nelson (in Bull. Torrey Bot. Club 27: 274. 1900) bolo slovo nova zamýšľané ako druhové epiteton; tento druh bol novo odlíšený od iných.

Príklad 8. Cornus „gharaf“ (Forsskĺl, Fl. Aegypt.-Arab.: xci, xcvi. 1775) je dočasné označenie nezamýšľané ako druhové meno. Dočasné označenie vo Forsskĺlovom diele je pôvodné označenie (pre prijatý taxón, a teda nie „provizórne meno“, tak ako je definované v Čl. 34.1(b)) s ľudovým názvom na mieste epiteta, ktorý nie je použitý ako epiteton v časti diela zvanej „Centuriae“. Elcaja „roka“ (Forsskĺl, Fl. Aegypt.-Arab.: xcv. 1775) je iným príkladom takéhoto dočasného označenia; v iných častiach diela (p. c., cxvi, 127) nie je tento druh pomenovaný.

Príklad 9. Pri Agaricus „octogesimus nonus“ a Boletus „vicesimus sextus“ (Schaeffer, Fung. Bavar. Palat. Nasc. 1: t. 100. 1762; 2: t. 137. 1763) za rodovými menami nasledujú radové číslovky použité na vyratúvanie. Zodpovedajúce druhy dostali platné mená A. cinereus Schaeff. a B. ungulatus Schaeff. v poslednom zväzku toho istého diela (1774).


  1. Označenia druhov pozostávajúce z rodového mena, za ktorým nasledujú dve alebo viac prídavných mien v prvom páde.

Príklad 10. Salvia „africana coerulea“ (Linnaeus, Sp. Pl.: 26. 1753) a Gnaphalium „fruticosum flavum“ (Forsskĺl, Fl. Aegypt.-Arab.: cxix. 1775) sú rodové mená, za ktorými nasledujú dve prídavné mená v prvom páde. Nemajú sa považovať za druhové mená.

Príklad 11. Rhamnus „vitis idaea“ Burm. f. (Fl. Ind.: 61. 1768) treba považovať za druhové meno, pretože za rodovým menom nasleduje podstatné meno a prídavné meno, oba v prvom páde; tieto slová sa musia spojiť spojovníkom (R. vitis-idaea) podľa ustanovení Čl. 23.1 a 60.9. Pri Anthyllis „Barba jovis“ L. (Sp. Pl.: 720. 1753) za rodovým menom nasledujú podstatné mená v prvom a druhom páde, ktoré sa musia spojiť spojovníkom (A. barba-jovis). Podobne Hyacinthus „non scriptus“ L. (Sp. Pl.: 316. 1753), kde za rodovým menom nasleduje záporná častica a trpné príčastie použité ako prídavné meno, sa má opraviť na H. non-scriptus. Rovnako aj Impatiens „noli tangere“ L. (Sp. Pl.: 938. 1753), kde za rodovým menom nasledujú dve slovesá, sa má opraviť na I. noli-tangere.

Príklad 12. Podobne pri Narcissus „Pseudo Narcissus“ L. (Sp. Pl.: 289. 1753) za rodovým menom nasleduje oddelený prefix a podstatné meno v prvom páde, preto sa meno musí opraviť podľa ustanovení Čl. 23.1 a 60.9 na N. pseudonarcissus.


(d) Formuly označujúce hybridy (pozri Čl. H.10.3).

23.7. Frázové mená použité Linném ako druhové epitetá (nomina trivialia) sa majú považovať za pravopisné (ortografické) chyby, ktoré sa majú opraviť v súlade s tým, ako tieto mená neskôr používal sám Linné.


Príklad 13. Apocynum „fol. [foliis] androsaemi“ L. sa musí citovať ako A. androsaemifolium L. (Sp. Pl.: 213. 1753 [corr. L., Syst. Nat., ed. 10, 2: 946. 1759]) a Mussaenda „fr. [fructu] frondoso“ L. ako M. frondosa L. (Sp. Pl.: 177. 1753 [corr. L., Syst. Nat., ed. 10, 2: 931. 1759]).


23.8. Ak je označenie druhu v zmysle Čl. 23.6 neurčité, postupuje sa podľa ustáleného zvyku (Pre. 10).


*Príklad 14. Polypodium „F. mas“, P. „F. femina“ a P. „F. fragile“ (Linnaeus, Sp. Pl.: 1090-1091. 1753) sa musia v súlade s ustáleným zvykom považovať za P. filix-mas L., P. filix--femina L. a P. fragile. Podobne Cambogia „G. gutta“ sa má považovať za C. gummi-gutta L. (Gen. Pl.: [522]. 1754). Vsuvky „Trich.“ [Trichomanes] a „M.“ [Melilotus] v menách Linného druhov rodov Asplenium a Trifolium sa majú vynechať, takže mená v tvare napr. Asplenium „Trich. dentatum“ a Trifolium „M. indica“ sa považujú za A. dentatum L. a T. indicum L. (Sp. Pl.: 765, 1080. 1753).


Odporúčanie 23A

23A.1. Mená osôb aj mená krajín a lokalít použité v druhových epitetách by mali mať tvar podstatného mena v druhom páde (clusii, porsildiorum, saharae) alebo prídavného mena (clusianus, dahuricus) (pozri tiež Čl. 60, Odp. 60C a D).

23A.2. Autori by sa mali vyhýbať použitiu tvarov druhého pádu podstatného mena a prvého pádu prídavného mena, odvodených z toho istého slova na označenie dvoch rôznych druhov toho istého rodu (napr. Lysimachia hemsleyana Oliv. a L. hemsleyi Franch.).

23A.3. Pri tvorbe druhových epitet by sa autori mali prispôsobiť nasledujúcim odporúčaniam:

  1. Používať, pokiaľ je to možné, latinské koncovky.
  2. Vyhýbať sa epitetám, ktoré sú príliš dlhé alebo v latinčine ťažko vysloviteľné.
  3. Netvoriť epitetá spojením slov z rôznych jazykov.
  4. Vyhýbať sa epitetám utvoreným z dvoch alebo viacerých slov spojených spojovníkom.
  5. Vyhýbať sa epitetám, ktoré majú ten istý význam ako rodové meno (pleonazmy).
  6. Vyhýbať sa epitetám, ktoré vyjadrujú znak spoločný všetkým alebo takmer všetkým druhom rodu.
  7. Vyhýbať sa v tom istom rode použitiu príliš podobných epitet, osobitne takých, ktoré sa líšia iba v posledných písmenách alebo polohou dvoch písmen.
  8. Vyhýbať sa epitetám, ktoré boli už predtým použité v blízko príbuznom rode.
  9. Epitetá nepublikovaných mien, nájdených v korešpondencii, cestovných poznámkach, na herbárových etiketách a v podobných prameňoch, možno použiť s uvedením ich autorov len v tom prípade, ak autori s uverejnením súhlasia (pozri Odp. 34A).
  10. Vyhýbať sa použitiu mien málo známych alebo veľmi malých lokalít, pokiaľ rozšírenie druhu nie je celkom lokálne.

Predchádzajúci/nasledujúci článok
Obsah