KAPITOLA IV. ÚČINNÉ A PLATNÉ UVEREJNENIE
SEKCIA 3. CITÁCIE MIEN AUTOROV
Článok 46
46.1. Aby bolo označenie mena taxónu presné a úplné a aby bol dátum jeho platného uverejnenia ľahko overiteľný, je nutné uviesť meno autora (alebo autorov), ktorý príslušné meno platne uverejnil, pokiaľ sa neuplatňujú ustanovenia pre autonymá (Čl. 22.1 a 26.1).
Príklad 1. Rosaceae Juss., Rosa L., Rosa gallica L., Rosa gallica var. eriostyla R. Keller, Rosa gallica L. var. gallica.
46.2. Meno nového taxónu musí byť prisúdené tomu autorovi alebo tým autorom, ktorému alebo ktorým bolo pripísané meno a zároveň aj opis alebo diagnóza uvádzajúca meno do platnosti, a to aj vtedy, ak je autorstvo publikácie odlišné. Nová kombinácia alebo nomen novum musí byť prisúdené tomu autorovi alebo tým autorom, ktorým bolo pripísané, ak je v publikácii, v ktorej sa objavilo, výslovne uvedené, že príslušný autor alebo autori k tejto publikácii nejakým spôsobom prispeli. Bez ohľadu na Čl. 46.4 autorstvo nového mena alebo kombinácie sa musí vždy prijať tak, ako je pripísané, aj keď sa líši od autorstva publikácie, pokiaľ aspoň jeden autor je spoločný obom.
Príklad 2. Meno Viburnum ternatum bolo uverejnené v diele Sargent, Trees & Shrubs 2: 37. 1907. Bolo pripísané „Rehd.“ a celý výklad o tomto druhu bol pod príslušným článkom podpísaný menom „Alfred Rehder“. Meno sa teda cituje ako V. ternatum Rehder.
Príklad 3. V článku Hilliard & Burtt (1986) boli mená nových druhov v rode Schoenoxiphium vrátane druhu S. altum pripísané Kukkonenovi. Tomu predchádzalo vyhlásenie „Nasledujúce diagnostické opisy nových druhov poskytol dr. I. Kukkonen, aby bolo možné tieto mená použiť“. Meno sa teda cituje ako S. altum Kukkonen.
Príklad 4. V práci Torrey & Gray (1838) boli mená Calyptridium a C. monandrum pripísané „Nutt. mss.“ a ich opisy boli uvedené v úvodzovkách, ktoré označovali, že ich písal Nuttall, ako bolo uvedené aj v predhovore k práci. Mená sa teda citujú ako Calyptridium Nutt. a C. monandrum Nutt.
Príklad 5. Meno Brachystelma uverejnil Sims (1822), ktorý ho nepriamo pripísal Brownovi; na konci rodovej diagnózy uviedol „Brown, Mscr.“, čím naznačil, že diagnózu písal Brown. Meno sa teda cituje ako Brachystelma R. Br.
Príklad 6. Green (1985) pripísal novú kombináciu Neotysonia phyllostegia Paulovi G. Wilsonovi a na inom mieste tej istej publikácie mu poďakoval za spoluprácu. Meno sa teda cituje ako N. phyllostegia (F. Muell.) Paul G. Wilson.
Príklad 7. Autorstvo mena Steyerbromelia discolor L. B. Sm. & H. Rob. (1984) sa prijíma tak, ako bolo pôvodne pripísané, hoci nový druh bol opísaný v článku, ktorého autorom bol iba Smith. To isté sa uplatňuje pri novej kombinácii Sophora tomentosa subsp. occidentalis (L.) Brummitt (in Kirkia 5: 265. 1966), ktorá bola takto pripísaná a uverejnená v článku, ktorého autormi boli Brummitt a Gillett.
Poznámka 1. Pokiaľ je autorstvo mena odlišné od autorstva publikácie, v ktorej je meno platne uverejnené, obe citované autorstvá sú niekedy spojené slovom „in“. V takom prípade „in“ a nasledujúce údaje sú súčasťou bibliografickej citácie; pokiaľ sa necituje miesto uverejnenia, je lepšie vynechať ich.
46.3. V zmysle tohto článku pripísanie mena je priame spojenie mena osoby alebo osôb s novým menom alebo s opisom alebo diagnózou nového taxónu. Pripísaním nie je uvedenie autorovho mena v zozname synoným a nie je ním ani odkaz na bazionym alebo na nahradené synonymum (vrátane bibliografických chýb), ani odkaz na homonymum, ani formálna chyba.
Príklad 8. Hypnum crassinervium Wilson (1833) nebolo pripísané Taylorovi tým, že Wilson citoval v zozname synoným „ Hypnum crassinervium Dr. Taylor's MS“.
Príklad 9. Meno Lichen debilis Sm. (1812) nebolo pripísané Turnerovi a Borrerovi tým, že Smith citoval ako synonymum „ Calicium debile Turn. and Borr. Mss.“
Príklad 10. Keď Opiz (1852) napísal „ Hemisphace Bentham“, nepripísal tým rodové meno Benthamovi, ale uviedol nepriamy odkaz na bazionym Salvia sect. Hemisphace Benth. (pozri Čl. 32, Príkl. 5).
Príklad 11. Keď Brotherus (1907) uverejnil meno „ Dichelodontium nitidulum Hooker & Wilson“, uviedol nepriamy odkaz na bazionym Leucodon nitidulus Hook. f. & Wilson, ale nepripísal tým novú kombináciu Hookerovi a Wilsonovi. Pripísal však týmto autorom zároveň uverejnené meno jeho nového rodu Dichelodontium.
Príklad 12. Keď Sidorot (1872) uviedol „ Lemanea Bory“, uverejnil v skutočnosti mladšie homonymum (pozri Čl. 48, Príkl. 1). Jeho odkaz na Boryho nie je teda pripísaním mladšieho homonyma Lemanea Sidorot Borymu.
46.4. Meno nového taxónu musí byť prisúdené autorovi alebo autorom publikácie, v ktorej sa objavilo, v prípade, že inému autorovi alebo iným autorom bolo pripísané iba toto meno, ale nie opis alebo diagnóza uvádzajúca meno do platnosti. Nová kombinácia alebo nomen novum musí byť prisúdené autorovi alebo autorom publikácie, v ktorej bolo uverejnené, aj keď bolo pripísané inému autorovi alebo iným autorom, ak v publikácii nebolo uvedené vyhlásenie, že autor alebo autori, ktorým bolo meno pripísané, prispeli nejakým spôsobom k tejto publikácii. Avšak v oboch prípadoch je možné autorstvo, tak ako bolo pripísané, uviesť pred „ex“, za ktorým nasleduje meno autora alebo mená autorov, ktorí meno uverejnili.
Príklad 13. Seemann (1865) uverejnil meno Gossypium tomentosum „Nutt. mss.“, za ktorým nasledoval opis uvádzajúci meno do platnosti, ale ten nebol pripísaný Nuttallovi; meno možno citovať buď ako Gossypium tomentosum Nutt. ex Seem., alebo ako G. tomentosum Seem.
Príklad 14. Meno Lithocarpus polystachyus, ktoré uverejnil Rehder (1919), bolo založené na mene Quercus polystachya A. DC. (1864), pripísanom Candollem ako „Wall.! list n. 2789“, ktoré bolo ale nomen nudum; Rehderovu kombináciu možno citovať buď ako L. polystachyus (Wall. ex A. DC.) Rehder, alebo ako L. polystachyus (A. DC.) Rehder.
Príklad 15. Lilium tianschanicum opísal Grubov (1977) ako nový druh a jeho meno pripísal Ivanovej; pretože neexistuje žiadny údaj o tom, že Ivanova poskytla opis uvádzajúci meno do platnosti, meno možno citovať iba ako L. tianschanicum N.A. Ivanova ex Grubov alebo L. tianschanicum Grubov.
Príklad 16. V článku Boufford, Tsi & Wang (1990) bolo meno Rubus fanjingshanensis pripísané Luovi bez akéhokoľvek údaja, že Lu poskytol opis; meno sa má prisúdiť buď autorom Boufford & al., alebo L. T. Lu ex Boufford & al.
Príklad 17. Green (1985) pripísal novú kombináciu Tersonia cyathiflora „(Fenzl) A. S. George“; pretože Green nikde neuviedol, že by George nejakým spôsobom prispel k publikácii, autor kombinácie sa musí citovať buď ako A. S. George ex J. W. Green, alebo iba J. W. Green.
46.5. Citácia autora, ktorý uverejnil meno pred počiatočným bodom danej skupiny, sa môže uviesť pomocou výrazu „ex“. Pri skupinách s počiatočným bodom neskorším než 1753, keď bola prvým autorom, ktorý meno platne uverejnil, zmenená hierarchická úroveň alebo taxonomické postavenie mena pochádzajúceho z obdobia pred počiatočným bodom nomenklatúry, meno autora z obdobia pred počiatočným bodom nomenklatúry sa môže uviesť v zátvorke, za ktorou nasleduje „ex“.
Príklad 18. Linné (1753) pripísal meno Lupinus Tournefortovi, autorovi z obdobia pred počiatočným bodom; meno sa môže citovať ako Lupinus Tourn. ex L. (1753) alebo Lupinus L.
Príklad 19. Meno Lyngbya glutinosa C. Agardh (Syst. Alg.: 73. 1824) bolo prevzaté Gomontom v publikácii, ktorá je počiatočným bodom nomenklatúry „Nostocaceae heterocysteae“ (in Ann. Sci. Nat., Bot., ser. 7, 15: 339. 1892), ako Hydrocoleum glutinosum. Toto meno sa môže citovať ako H. glutinosum (C. Agardh) ex Gomont.
46.6. Pri určovaní správnej autorskej citácie sa zohľadňujú iba údaje obsiahnuté v publikácii (ako je definovaná v Čl. 35.4), kde bolo meno platne uverejnené, vrátane pripísania mena, vyhlásení v úvode, titulu, poďakovaní, ako aj typografických a štylistických odlíšení v texte.
Príklad 20. Mená prvý raz uverejnené v diele Britton & Brown, Illustrated flora of the northern United States (1896-1898; ed. 2, 1913), pokiaľ nie sú pripísané iba Brittonovi (pozri Čl. 46.2), musia byť prisúdené autorom „Britton & A. Br.“, pretože titulná strana prisudzuje dielo obom, hoci je všeobecne známe, že sa A. Brown nezúčastnil na jeho písaní.
Príklad 21. Hoci sa opisy v diele Aiton, Hortus Kewensis (1789) všeobecne považujú za napísané Solanderom alebo Dryanderom, mená tu uverejnených nových taxónov musia byť prisúdené Aitonovi, ktorý je uvedený ako autor diela, s výnimkou prípadov, keď sú v diele tak meno, ako aj opis pripísané niekomu inému.
Príklad 22. Meno Andreaea angustata bolo uverejnené v diele Limpricht (1885) s pripísaním „nov. sp. Lindb. in litt. ad Breidler 1884“, avšak v diele nie je žiadny údaj o tom, že by Lindberg poskytol opis uvádzajúci meno do platnosti. Autorstvo sa má teda citovať buď ako „Limpr.“, alebo „Lindb. ex Limpr.“.
Poznámka 2. Autori, ktorí uverejňujú nové mená a želajú si, aby mená iných osôb, uvedené pred výrazom „ex“, predchádzali ich mená v autorskej citácii, môžu použiť citáciu s „ex“ v protológu.
Príklad 23. Pri uvedení mena Nothotsuga do platnosti citoval Page (1989) meno ako „ Nothotsuga H.-H. Hu ex C. N. Page“, pričom uviedol, že Hu toto meno uverejnil v roku 1951 ako nomen nudum; meno môže byť prisúdené buď autorom Hu ex C. N. Page, alebo iba autorovi C. N. Page.
Príklad 24. Atwood (1981) pripísal meno nového druhu Maxillaria mombachoënsis autorom „Heller ex Atwood“ s poznámkou, že druh bol pôvodne pomenovaný Hellerom, ktorý neskôr zomrel. Meno môže byť prisúdené buď autorom ako A. H. Heller ex J. T. Atwood, alebo iba autorovi J. T. Atwoodovi.
Odporúčanie 46A
46A.1. Mená autorov umiestnené za menami rastlín, pokiaľ nie sú veľmi krátke, môžu sa skracovať. Pritom sa vynechávajú tie časti mena, ktoré nie sú jeho neoddeliteľnou súčasťou; prvé písmená sa uvádzajú vždy (Lam. pre J. B. P. A. Monet Chevalier de Lamarck, ale De Wild. pre E. De Wildeman).
46A.2. Ak je jednoslabičné meno dosť dlhé na to, aby bolo užitočné ho skrátiť, mali by sa uviesť iba dve prvé spoluhlásky (Fr. pre meno Elias Magnus Fries); ak má meno dve alebo viac slabík, mala by sa uviesť prvá slabika a prvé písmeno nasledujúcej slabiky alebo jej prvé dve písmená, ak sú to spoluhlásky (Juss. pre meno Jussieu, Rich. pre meno Richard).
46A.3. Ak je potrebné uviesť väčšiu časť mena, aby sa predišlo zámenám medzi menami začínajúcimi tou istou slabikou, malo by sa postupovať rovnakým spôsobom. Napríklad mali by sa uviesť dve prvé slabiky mena spolu s prvou alebo prvými dvoma spoluhláskami tretej slabiky alebo by sa mala pridať jedna charakteristická spoluhláska z posledných spoluhlások mena (Bertol. pre meno Bertoloni na odlíšenie od mena Bertero; Michx. pre meno Michaux na odlíšenie od mena Micheli).
46A.4. Rodné mená alebo druhotné označenia slúžiace na odlíšenie dvoch botanikov s tým istým menom by sa mali skracovať rovnakým spôsobom (A. Juss. pre meno Adrien de Jussieu, Burm. f. pre meno Burman filius, J. F. Gmel. pre meno Johann Friedrich Gmelin, J. G. Gmel. pre meno Johann Georg Gmelin, C. C. Gmel. pre meno Carl Christian Gmelin, S. G. Gmel. pre meno Samuel Gottlieb Gmelin, Müll. Arg. pre meno Jean Müller z Aargau).
46A.5. Ak existuje všeobecne zavedený zvyk skracovať isté meno iným spôsobom, potom je najvhodnejšie tomuto spôsobu sa prispôsobiť (L. pre meno Linnaeus, DC. pre meno Augustin Pyramus de Candolle, St.-Hil. pre meno Saint-Hilaire, R. Br. pre meno Robert Brown).
Poznámka 1. Dielo Brummitt & Powell, Authors of plant names (1992) poskytuje jednoznačné štandardné skratky pre veľké množstvo mien autorov mien rastlín, ktoré sú v súlade s týmto odporúčaním; tieto skratky boli použité pri citáciách autorov v tomto Kóde.
Odporúčanie 46B
46B.1. Pri citovaní autora vedeckého mena taxónu by sa zvyčajne mala prijať transliterácia jeho mena do latinky tak, ako je uvedená v pôvodnej publikácii. Ak autor neuviedol žiadnu transliteráciu alebo v rôznych prípadoch použil rôznu transliteráciu svojho mena, potom by sa mala prijať tá, o ktorej je známe, že ju autor uprednostňoval alebo používal najčastejšie. Ak nie sú takéto údaje k dispozícii, autorské meno by sa malo transliterovať v súlade s dostupným medzinárodným štandardom.
46B.2. Autori vedeckých mien, ktorých mená sa nepíšu v latinke, by mali transliterovať svoje mená do latinky prednostne (ale nie nevyhnutne), v súlade s dostupným medzinárodným štandardom a kvôli typografickej výhodnosti bez diakritických znamienok. Keď si autori vybrali transliteráciu svojich mien do latinky, mali by ju potom dôsledne používať. Pokiaľ je to možné, autori by nemali dovoliť editorom alebo vydavateľom, aby menili transliteráciu ich mien.
Odporúčanie 46C
46C.1. Za menom uverejneným spoločne dvoma autormi by sa mali citovať mená obidvoch autorov spojené výrazom „et“ alebo značkou & [ampersand].
Príklad 1. Didymopanax gleasonii Britton et Wilson (alebo Britton & Wilson).
46C.2. Za menom uverejneným viacerými než dvoma autormi by sa mala autorská citácia skracovať na meno prvého autora, za ktorým nasleduje buď „et al.“, alebo „& al.“ s výnimkou pôvodnej publikácie.
Príklad 2. Lapeirousia erythrantha var. welwitschii (Baker) Geerinck, Lisowski, Malaisse & Symoens (in Bull. Soc. Roy. Bot. Belgique 105: 336. 1972) by sa mala citovať ako L. erythrantha var. welwitschii (Baker) Geerinck & al.
Odporúčanie 46D
46D.1. Autori by mali za každým novým menom, ktoré uverejňujú, uvádzať svoje mená a nemali by odkazovať na seba samých výrazmi ako „nobis“ (nob.) alebo „mihi“ (m.).