KAPITOLA III. NOMENKLATÚRA TAXÓNOV PODĽA ICH HIERARCHICKEJ ÚROVNE
SEKCIA 5. MENÁ TAXÓNOV V HIERARCHICKÝCH ÚROVNIACH NIŽŠÍCH NEŽ DRUH (VNÚTRODRUHOVÉ TAXÓNY)
Článok 26
26.1. Meno akéhokoľvek vnútrodruhového taxónu zahŕňajúceho typ prijatého oprávneného mena druhu, ku ktorému sa taxón priraďuje, má opakovať nezmenené druhové meno ako posledné epiteton, za ktorým ale nenasleduje autorovo meno (pozri Čl. 46). Takéto mená sa nazývajú autonymá (Čl. 6.8; pozri tiež Čl. 7.6).
Príklad 1. Varieta zahŕňajúca typ mena Lobelia spicata Lam. sa musí nazývať Lobelia spicata Lam. var. spicata (pozri tiež Čl. 24, Príkl. 3).
Poznámka 1. Toto ustanovenie platí len pre mená tých podradených taxónov, ktoré zahŕňajú typ prijatého mena druhu (pozri ale Odp. 26A).
26.2. Meno vnútrodruhového taxónu zahŕňajúceho typ (t.j. holotyp alebo všetky syntypy, alebo už skôr ustanovený typ) prijatého oprávneného mena druhu, ku ktorému sa priraďuje, nie je platne uverejnené, ak jeho posledné epiteton neopakuje nezmenené druhové epiteton. V zmysle tohto ustanovenia sa výslovné označenie, že nomenklatoricky typický prvok druhu je zahrnutý, považuje za rovnocenné zahrnutiu typu bez ohľadu na to, či už bol typ predtým ustanovený alebo nie (pozri tiež Čl. 24.3).
Príklad 2. Linné (Sp. Pl.: 779-781. 1753) zahrnul pod meno Medicago polymorpha 13 pomenovaných variet. Pretože meno M. polymorpha L. nemá holotyp a nie sú citované žiadne syntypy, všetky mená variet sú platne uverejnené bez ohľadu na skutočnosť, že následne vybraný lektotyp (Heyn in Bull. Res. Council Israel, Sect. D, Bot., 7: 163. 1959) možno priradiť k M. polymorpha var. hispida L.
Príklad 3. Zamýšľaná kombinácia „ Vulpia myuros subsp. pseudomyuros (Soy.-Will.) Maire & Weiller “ nebola v diele Maire, Fl. Afrique N. 3: 177. 1955, platne uverejnená, pretože v synonymike zahŕňala „ F. myuros L. Sp. 1, p. 74 (1753) sensu stricto“, pričom Festuca myuros L. je bazionym mena Vulpia myuros (L.) C. C. Gmel.
26.3. Prvé platné uverejnenie mena vnútrodruhového taxónu, ktorý nezahŕňa typ prijatého oprávneného mena druhu, automaticky ustanovuje zodpovedajúce autonymum (pozri tiež Čl. 32.7 a 11.6).
Príklad 4. Uverejnením mena Lycopodium inundatum var. bigelovii Tuck. (in Amer. J. Sci. Arts 45: 47. 1843) sa automaticky utvorilo meno inej variety, L. inundatum L. var. inundatum, ktorej typom je typ mena L. inundatum L.
Príklad 5. Druh Utricularia stellaris L. f. (1781) zahŕňa varietu U. stellaris var. coromandeliana A. DC. (Prodr. 8: 3. 1844) a varietu U. stellaris L. f. var. stellaris (1844), automaticky utvorenú v tom istom čase. Keď je druh U. stellaris zahrnutý do druhu U. inflexa Forssk. (1775) ako varieta, správne meno tejto variety je potom podľa Čl. 11.6 U. inflexa var. stellaris (L. f.) P. Taylor (1961).
26A.1. Varieta zahŕňajúca typ správneho mena poddruhu, ale nezahŕňajúca typ správneho mena druhu, by mala – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom ako meno poddruhu.
26A.2. Poddruh nezahŕňajúci typ správneho mena druhu by mal – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom, ako má meno jednej z jeho podradených variet.
26A.3. Taxón v úrovni nižšej než varieta, ktorý zahŕňa typ správneho mena poddruhu alebo variety, ale nie typ správneho mena druhu, by mal – ak tu nie je žiadna prekážka kvôli pravidlám – dostať meno s tým istým posledným epitetom a typom, ako má meno poddruhu alebo variety. Avšak poddruh alebo varieta, ktoré nezahŕňajú typ správneho mena druhu, by nemali dostať meno s tým istým posledným epitetom, ako má meno niektorého z ich podradených taxónov v nižšej úrovni ako varieta.
Príklad 1. Fernald hodnotil poddruh Stachys palustris subsp. pilosa (Nutt.) Epling (in Repert. Spec. Nov. Regni Veg. Beih. 8: 63. 1934) ako poddruh zahŕňajúci päť variet, pričom pre jednu z nich (pre tú, ktorá zahŕňala typ poddruhu S. palustris subsp. pilosa) utvoril kombináciu S. palustris var. pilosa (Nutt.) Fernald (in Rhodora 45: 474. 1943), keďže žiadne oprávnené meno variety nebolo dostupné.
Príklad 2. Bonaparte utvoril kombináciu Pteridium aquilinum subsp. caudatum (L.) Bonap. (Notes Ptérid. 1: 62. 1915). Pretože nebolo dostupné žiadne oprávnené meno v úrovni poddruhu, použil to isté posledné epiteton, ktoré už predtým použil Sadebeck v kombinácii P. aquilinum var. caudatum (L.) Sadeb. (in Jahrb. Hamburg. Wiss. Anst. Beih. 14(3): 5. 1897), pričom obidve kombinácie sú založené na mene Pteris caudata L. Obe tieto mená sú oprávnené a môžu sa použiť aj tak, ako ich použil Tryon (in Rhodora 43: 52-54. 1941), ktorý považoval P. aquilinum var. caudatum za jednu zo štyroch variet v poddruhu subsp. caudatum (pozri Čl. 34.2.).