KAPITOLA II. MENÁ TAXÓNOV (VŠEOBECNÉ PREDPISY)
SEKCIA 3. PRIORITA
Článok 11
11.1. Každá čeľaď alebo každý taxón nižšej úrovne v určitom vymedzení, postavení a hierarchickej úrovni môže mať iba jedno správne meno; zvláštna výnimka platí pre 9 čeľadí a jednu podčeľaď, pre ktoré sú prípustné alternatívne mená (pozri Čl. 18.5 a 19.7). Použitie samostatných mien pre morfologické taxóny húb a morfologické rody fosílnych rastlín je však prípustné podľa Čl. 3.3 a 59.5.
11.2. Meno nemá v žiadnom prípade prioritu mimo hierarchickej úrovne, v ktorej je uverejnené (pozri ale Čl. 53.5).
Príklad 1. Ak sa sekcia Campanula sect. Campanopsis R. Br. (Prodr.: 561. 1810) považuje za rod, nazýva sa Wahlenbergia Roth (1821), čo je meno konzervované oproti taxonomickému synonymu Cervicina Delile (1813), a nie Campanopsis (R. Br.) Kuntze (1891).
Príklad 2. Keď je varieta Magnolia virginiana var. foetida L. (1753) povýšená na úroveň druhu, nazýva sa M. grandiflora L. (1759), a nie M. foetida (L.) Sarg. (1889).
Príklad 3. Ak sa druh Lythrum intermedium Ledeb. (1822) považuje za varietu druhu L. salicaria L. (1753), nazýva sa L. salicaria var. glabrum Ledeb. (Fl. Ross. 2: 127. 1843), a nie L. salicaria var. intermedium (Ledeb.) Koehne (in Bot. Jahrb. Syst. 1: 327. 1881).
Príklad 4. Ak sa dve variety konštituujúce druh Hemerocallis lilioasphodelus L. (1753), var. flava L. a var. fulvaL., považujú za samostatné druhy, ten, ktorý nezahŕňa lektotyp druhového mena, sa nazýva H. fulva (L.) L. (1762), ale druhý má meno H. lilioasphodelus L., ktoré má v úrovni druhu prioritu pred H. flava (L.) L. (1762).
11.3. Pre každý taxón v hierarchickej úrovni od čeľade po rod vrátane je správnym menom najstaršie oprávnené meno v tej istej hierarchickej úrovni, s výnimkou prípadov obmedzenia priority konzerváciou (pozri Čl. 14) alebo tam, kde sa uplatňujú ustanovenia Čl. 11.7, 15, 19.4, 56, 57 alebo 59.
Príklad 5. Ak sa rody Aesculus L. (1753), Pavia Mill. (1754), Macrothyrsus Spach (1834) a Calothyrsus Spach (1834) považujú za jediný rod, nazýva sa Aesculus L.
11.4. Pre každý taxón v úrovni nižšej než rod je správnym menom kombinácia posledného epiteta najstaršieho oprávneného mena taxónu v tej istej hierarchickej úrovni so správnym menom rodu alebo druhu, ku ktorému sa taxón priraďuje, s výnimkou: (a) prípadov obmedzenia priority podľa Čl. 14, 15, 56 alebo 57, (b) ak by výsledná kombinácia bola neplatná podľa Čl. 32.1(b) alebo neoprávnená podľa Čl. 53, (c) ak Čl. 11.7, 22.1, 26.1 alebo 59 prikazujú, že sa musí použiť iná kombinácia.
Príklad 6. Keď je sekcia Primula sect. Dionysiopsis Pax (in Jahresber. Schles. Ges. Vaterländ. Kultur 87: 20. 1909) preradená do rodu Dionysia Fenzl, stáva sa D. sect. Dionysiopsis (Pax) Melch. (in Mitt. Thüring. Bot. Vereins 50: 164-168. 1943); náhradné meno D. sect. Ariadna Wendelbo (in Bot. Not. 112: 496. 1959) je neoprávnené.
Príklad 7. Keď je druh Antirrhinum spurium L. (1753) preradený do rodu Linaria Mill., nazýva sa L. spuria (L.) Mill. (1768).
Príklad 8. Keď Cassini preraďoval druh Serratula chamaepeuce L. (1753) do rodu Ptilostemon Cass., neoprávnene ho nazval P. muticus Cass. (1826). Správne meno v tomto rode je P. chamaepeuce (L.) Less. (1832).
Príklad 9. Keď je druh Spartium biflorum Desf. (1798) preradený do rodu Cytisus Desf., nemôže sa nazvať C. biflorus, pretože existuje predtým platne uverejnené meno C. biflorus L'Hér. (1791); bolo teda správne navrhnuté náhradné meno C. fontanesii Spach (1849).
Príklad 10. Keď je druh Spergula stricta Sw. (1799) preradený do rodu Arenaria L., nazýva sa A. uliginosa Schleich. ex Schltdl. (1808), pretože existuje meno A. stricta Michx. (1803), založené na odlišnom type; pri ďalšom preradení do rodu Minuartia je epiteton stricta opäť dostupné a druh sa potom nazýva M. stricta (Sw.) Hiern (1899).
Príklad 11. Keď je druh Arum dracunculus L. (1753) preradený do rodu Dracunculus Mill., nazýva sa D. vulgaris Schott (1832), pretože použitie Linného epiteta by utvorilo tautonymum.
Príklad 12. Keď bol druh Cucubalus behen L. (1753) preradený do rodu Behen Moench, bol oprávnene premenovaný na B. vulgaris Moench (1794), aby sa vyhlo tautonymu „B. behen“. V rode Silene L. nie je epiteton behen dostupné, pretože existuje meno S. behen L. (1753). Preto bolo navrhnuté náhradné meno S. cucubalus Wibel (1799). Avšak toto meno je neoprávnené, lebo bolo dostupné epiteton vulgaris. V rode Silene je správne meno S. vulgaris (Moench) Garcke (1869).
Príklad 13. Keď je varieta Helianthemum italicum var. micranthum Gren. & Godr. (Fl. France 1: 171. 1847) preradená ako varieta do druhu H. penicillatum Thibaud ex Dunal, ponecháva si svoje epiteton a nazýva sa H. penicillatum var. micranthum (Gren. & Godr.) Grosser (in Engler, Pflanzenr. 14: 115. 1903).
11.5. Keď je pre akýkoľvek taxón v úrovni čeľade alebo nižšej možný výber medzi oprávnenými menami rovnakej priority v zodpovedajúcej hierarchickej úrovni alebo medzi dostupnými poslednými epitetami mien rovnakej priority v zodpovedajúcej hierarchickej úrovni, potom prvý takýto výber, ktorý je účinne uverejnený (Čl. 29, 30, 31), ustanovuje prioritu vybraného mena a akejkoľvek oprávnenej kombinácie s tým istým typom a posledným epitetom v tejto hierarchickej úrovni pred iným konkurujúcim menom (alebo menami) (pozri ale Čl. 11.6).
Poznámka 1. Výber podľa Čl. 11.5 sa uskutočňuje tým, že sa prijme jedno z konkurujúcich mien alebo jeho posledné epiteton v požadovanej kombinácii a súčasne sa zostávajúce meno (mená) alebo jeho (ich) nomenklatorické synonymá zamietnu alebo zaradia do synonymiky.
Príklad 14. Keď dôjde k spojeniu rodov Dentaria L. (1753) a Cardamine L. (1753), výsledný rod sa nazýva Cardamine, pretože toto meno vybral Crantz (Cl. Crucif. Emend.: 126. 1769), ktorý tieto rody spojil ako prvý.
Príklad 15. Keď dôjde k spojeniu rodov Entoloma (Fr. ex Rabenh.) P. Kumm. (1871), Leptonia (Fr.: Fr.) P. Kumm. (1871), Eccilia (Fr.: Fr.) P. Kumm. (1871), Nolanea (Fr.: Fr.) P. Kumm. (1871) a Claudopus Gillet (1876), potom sa musí pre tento rod použiť jedno z mien, ktoré Kummer súčasne uverejnil. Tento výber urobil Donk (in Bull. Jard. Bot. Buitenzorg, ser. 3, 18(1): 157. 1949); vybral rodové meno Entoloma, ktoré sa v dôsledku toho považuje za prioritné pred ostatnými menami.
Príklad 16. Brown (in Tuckey, Narr. Exp. Congo: 484. 1818) bol prvý, kto spojil druhy Waltheria americana L. (1753) a W. indica L. (1753). Pre spojený druh prijal meno W. indica, ktoré sa v dôsledku toho považuje za prioritné pred menom W. americana.
Príklad 17. Keď Baillon (in Adansonia 3: 162. 1863) ako prvý spojil druhy Sclerocroton integerrimus Hochst. (1845) a S. reticulatus Hochst. (1845), prijal pre spojený druh meno Stillingia integerrima (Hochst.) Baill. V dôsledku toho sa meno Sclerocroton integerrimus považuje za prioritné pred menom S. reticulatus bez ohľadu na rod, do ktorého sa tento druh zaraďuje (Sclerocroton, Stillingia, Excoecaria, Sapium).
Príklad 18. Linné (1753) súčasne uverejnil mená Verbesina alba a V. prostrata. Neskôr (1771) uverejnil meno Eclipta erecta, ktoré je neoprávnené (pretože v jeho synonymike bolo citované meno V. alba), a E. prostrata založené na mene V. prostrata. Prvý spojil tieto taxóny Roxburgh (Fl. Ind. 3: 438. 1832), ktorý prijal meno E. prostrata (L.) L. V dôsledku toho sa meno V. prostrata považuje za prioritné pred menom V. alba.
Príklad 19. Donia speciosa a D. formosa, ktoré súčasne uverejnil Don (1832), Lindley (1835) neoprávnene premenoval na Clianthus oxleyi a C. dampieri. Brown (1849) spojil oba druhy do jedného a prijal preň neoprávnené meno C. dampieri, citujúc D. speciosa a C. oxleyi ako synonymá; jeho výber však nezodpovedal Čl. 11.5. Meno C. speciosus (D. Don) Asch. & Graebn. (1909) uverejnené s D. speciosa a C. dampieri ako synonymami je neoprávnené mladšie homonymum mena C. speciosus (Endl.) Steud. (1840), teda ani v tomto prípade výber nezodpovedal podmienkam Čl. 11.5. Ford & Vickery (1950) uverejnili oprávnenú kombináciu C. formosus (D. Don) Ford & Vickery, citujúc pritom D. formosa a D. speciosa ako synonymá; ale pretože epiteton druhého z nich nebolo v rode Clianthus dostupné, výber tu nebol možný, a preto ani tu sa neaplikoval Čl. 11.5. Thompson (1990) bol prvý, kto urobil prijateľný výber, keď uverejnil meno Swainsona formosa (D. Don) Joy Thomps. a D. speciosa uviedol ako synonymum.
11.6. Autonymum sa považuje za prioritné pred menom alebo menami toho istého dátumu a hierarchickej úrovne, ktoré ho ustanovili.
Poznámka 2. Ak je posledné epiteton autonyma použité v novej kombinácii v zmysle Čl. 11.6, bazionymom tejto kombinácie je meno, z ktorého je autonymum odvodené, alebo jeho bazionym, ak nejaký existuje.
Príklad 20. Druh Heracleum sibiricumL. (1753) zahŕňa H. sibiricum subsp. lecokii (Godr. & Gren.) Nyman (Consp. Fl. Europ.: 290. 1879) a H. sibiricum subsp. sibiricum, automaticky ustanovené v tom istom čase. Ak je H. sibiricum zahrnuté do H. sphondylium L. (1753) ako poddruh, správne meno pre tento taxón je H. sphondylium subsp. sibiricum (L.) Simonk. (Enum. Fl. Transsilv.: 266. 1887), a nie subsp. lecokii bez ohľadu na to, či sa poddruh subsp. lecokii považuje za odlišný alebo nie.
Príklad 21. Uverejnenie kombinácie Salix tristis var. microphylla Andersson (Salices Bor.- Amer.: 21. 1858) automaticky utvorilo autonymum S. tristis Aiton (1789) var. tristis. Ak je druh S. tristis vrátane var. microphylla považovaný za varietu druhu S. humilis Marshall (1785), správne meno je S. humilis var. tristis (Aiton) Griggs (in Proc. Ohio Acad. Sci. 4: 301. 1905). Avšak ak sa obe variety druhu S. tristis považujú za variety druhu S. humilis, potom sa používajú obe mená, a to S. humilis var. tristis a S. humilis var. microphylla (Andersson) Fernald (in Rhodora 48: 46. 1946).
Príklad 22. V klasifikácii, ktorú prijali Rollins a Shaw, druh Lesquerella lasiocarpa (Hook. ex A. Gray) S. Watson (1888) zahŕňa dva poddruhy, a to subsp. lasiocarpa (ktorý zahŕňa typ mena druhu a je citovaný bez autora) a subsp. berlandieri (A. Gray) Rollins & E. A. Shaw. Druhý poddruh zahŕňa dve variety. V tejto klasifikácii správne meno variety, ktorá zahŕňa typ subsp. berlandieri, je L. lasiocarpa var. berlandieri (A. Gray) Payson (1922), a nie L. lasiocarpa var. berlandieri (citované bez autora), ani L. lasiocarpa var. hispida (S. Watson) Rollins & E. A. Shaw (1972) založené na Synthlipsis berlandieri var. hispida S. Watson (1882), lebo uverejnenie tohto posledne uvedeného mena ustanovilo autonymum S. berlandieri A. Gray var. berlandieri, ktoré sa v úrovni variety považuje za prioritné pred var. hispida.
11.7. Mená rastlín (s výnimkou rias) založené na nefosílnych typoch sa považujú za prioritné pred menami tej istej hierarchickej úrovne založenými na fosílnych (alebo subfosílnych) typoch.
Príklad 23. Ak je nefosílny rod Platycarya Siebold & Zucc. (1843) spojený s fosílnym rodom Petrophiloides Bowerb. (1840), pre spojený rod sa prijme meno Platycarya, hoci je antedatované menom Petrophiloides.
Príklad 24. Rodové meno Metasequoia Miki (1941) bolo založené na fosílnom type mena M. disticha (Heer) Miki. Po objavení nefosílneho druhu M. glyptostroboides Hu & W. C. Cheng bola odsúhlasená konzervácia mena Metasequoia Hu & W. C. Cheng (1948) založeného na nefosílnom type. Bez tohto kroku by sa akékoľvek nové rodové meno založené na M. glyptostroboides muselo považovať za prioritné pred menom Metasequoia Miki.
11.8. Čo sa týka priority, mená hybridov v latinskom tvare sa riadia tými istými pravidlami ako mená v latinskom tvare pre nehybridné taxóny v zodpovedajúcej hierarchickej úrovni.
Príklad 25. Meno ´ Solidaster H. R. Wehrh. (1932) antedatuje meno ´ Asterago Everett (1937) pre hybrid Aster L. ´ Solidago L.
Príklad 26. Meno ´ Gaulnettya Marchant (1937) antedatuje meno ´ Gaulthettya Camp (1939) pre hybrid Gaultheria L. ´ Pernettya Gaudich.
Príklad 27. Meno Anemone ´ hybrida Paxton (1848) antedatuje A. ´ elegans Decne. (1852), pro sp. ako binóm pre hybridy odvodené z A. hupehensis (Lemoine & E. Lemoine) Lemoine & E. Lemoine ´ A. vitifolia Buch.-Ham. ex DC.
Príklad 28. Camus (in Bull. Mus. Natl. Hist. Nat. 33: 538. 1927) uverejnil meno ´ Agroelymus A. Camus ako meno pre hybridný rod [nothogenus] bez latinského opisu alebo diagnózy, pričom uviedol iba mená rodičov tohto hybridu (Agropyron Gaertn. a Elymus L.). Rousseau (in Mém. Jard. Bot. Montréal 29: 10-11. 1952) uverejnil latinskú diagnózu, pretože podľa vtedy platného Kódu (Stockholm 1953) meno nebolo platne uverejnené. Avšak dátum platného uverejnenia podľa tohto Kódu (Čl. H.9) je rok 1927, a nie 1952; meno uverejnené Camusom antedatuje tiež meno ´ Elymopyrum Cugnac (in Bull. Soc. Hist. Nat. Ardennes 33: 14. 1938), ktoré je sprevádzané údajom o rodičoch a opisom vo francúzštine, ale nie v latinčine.
11.9. Zásada priority nie je záväzná pre mená taxónov nad úrovňou čeľade (pozri ale Odp. 16B).