Predhovor k anglickému vydaniu
Nové vydanie Medzinárodného kódu botanickej nomenklatúry je podobne ako predchádzajúce iba v anglickom jazyku (v britskej, nie v americkej angličtine, pokiaľ existujú rozdiely). Berlínsky kód bol vydaný osobitne vo francúzskej, nemeckej a japonskej verzii a predpokladá sa, že Tokijský kód vyjde prinajmenej vo francúzskej a nemeckej verzii.
Tokijský kód sa výrazne odlišuje od Berlínskeho. Príčiny podmieňujúce túto rozdielnosť sú dve: prvá spočíva v usporiadaní knihy a iných technických otázkach, druhá v samotnom obsahu.
Pokiaľ ide o usporiadanie, Tokijský kongres súhlasil s vypustením väčšej časti pôvodnej kapitoly V, nazvanej „Ponechanie, výber a zamietanie mien a epitet“, pričom jej obsah, pokiaľ už nebol zahrnutý v iných častiach Kódu, bol presunutý do iných článkov, najmä do Čl. 11. Kedže päť ďalších článkov zo zostávajúcej časti Kódu vypustili predchádzajúce kongresy (dva v Leningrade, 1975; jeden v Sydney, 1981; dva v Berlíne, 1987), za Čl. 50 zostalo len 11 článkov, ktoré však boli číslované až po 76. Z tohto dôvodu a pretože pre toto vydanie bol pripravený celkom nový vecný register, Edičná komisia dospela k záveru, že v záujme prehľadnosti je prečíslovanie článkov v uvedenej časti Kódu nevyhnutné. Prečíslovanie bolo urobené v zmysle zvyčajného odporúčania Nomenklatorickej sekcie kongresu, „pokiaľ je to možné, zachovať číslovanie článkov a odporúčaní“, takže boli prečíslované len tie články, ktoré nasledovali za Čl. 50. V zmenenom poradí článkov si svoje číslo zachoval často citovaný Čl. 59, zaoberajúci sa menami húb s pleomorfickým životným cyklom. Posledným je teraz Čl. 62, pretože rozdelením bývalého Čl. 69 vznikol ďalší (pozri nižšie).
Edičná komisia využila príležitosť sprehľadniť aj pravidlá typifikácie a účinného uverejnenia logickejším usporiadaním Čl. 7-10 a 29-31. Čl. 7 sa teraz zaoberá všeobecnejšími otázkami typifikácie, Čl. 8 typifikáciou mien druhov a vnútrodruhových taxónov, Čl. 9 rozličnými kategóriami typov týchto mien a Čl. 10 typifikáciou mien taxónov vo vyššej úrovni než druh. Čl. 29 teraz hovorí všeobecne o účinnom uverejnení, Čl. 30 sa zapodieva osobitnými prípadmi a Čl. 31 dátumom účinného uverejnenia.
Medzi známejšími prečíslovanými článkami je bývalý Čl. 63 o prebytočných menách, teraz Čl. 52, a bývalý Čl. 69 o nomina rejicienda, ktorý teraz tvorí Čl. 56 a 57 (pozri nižšie). Uvádzame aj tabuľkový kľúč, ktorý sprehľadňuje zmeny v číslovaní článkov a odporúčaní, ako aj ich jednotlivých odstavcov a poznámok medzi Tokijským a Berlínskym kódom. Medzi Seattleským kódom prijatým v roku 1969 a Berlínskym kódom sa číslovanie článkov prakticky nemenilo. Seattleský kód obsahuje „Kľúč k číslovaniu článkov a odporúčaní“ pre päť vydaní Kódu od Štokholmského kódu (1952) po Seattleský kód (1972); Štokholmský kód zahŕňa podobný kľúč, ktorý porovnáva jeho radenie s Cambridgeskými pravidlami (1935).
V tomto vydaní je hlavná časť Kódu vytlačená troma veľkosťami písma. Odporúčania a poznámky sú tlačené menším písmom než pravidlá a príklady najmenším. Zdôrazňujú sa tým rozdiely medzi pravidlami (v podstate článkami), doplnkovým a poradným materiálom (poznámky a odporúčania) a zväčša výkladovým materiálom (príklady). Zatiaľ čo podstata článkov, odporúčaní a príkladov je vcelku zrozumiteľná, osobitne teraz, keď boli označené odhlasované príklady (pozri nižšie), úloha poznámok je menej jasná. Poznámky v Kóde, podobne ako články, uvádzajú čosi, čo je záväzné. Od článkov sa však líšia tým, že neuvádzajú žiadne nové pravidlá alebo koncepty, len vyjadrujú čosi, čo nemusí byť používateľovi zrejmé, ale čo sa na inom mieste Kódu priamo alebo nepriamo rieši.
Obsah je však oveľa dôležitejší ako spôsob usporiadania alebo forma, hoci tieto skôr padnú do oka. Tokijský kongres je významný tým, že veľkou väčšinou hlasov odsúhlasil tak konzerváciu druhových mien, ako aj zamietnutie všetkým mien, ktoré by mohli zapríčiniť nevýhodné zmeny v nomenklatúre. Kto si pamätá tesné väčšiny hlasov, ktorými bola v Sydney a Berlíne odsúhlasená konzervácia mien ekonomicky významných druhov a mien predstavujúcich typ konzervovaného rodového mena, určite uzná, že v Jokohame došlo k zásadnej zmene v botanickej nomenklatúre. Kód už nie je viac prekážkou, ale povzbudením k udržaniu stability nomenklatúry (pozri tiež Greuter & Nicolson in Taxon 42: 925-927. 1993).
V súlade s tým boli obmedzenia konzervácie druhových mien z Čl. 14.2 vylúčené. Konzervácia mien druhov, rovnako ako čeľadí a rodov, v súčasnosti slúži jednoducho na „zachovanie tých mien, ktoré najlepšie vyhovujú z hľadiska stability nomenklatúry“. Po rozhodnutí Tokijského kongresu o úprave Čl. 69, aby sa umožnilo zamietnutie akéhokoľvek mena, „ktoré by mohlo zapríčiniť nevýhodnú nomenklatorickú zmenu“, by sa tento článok vzťahoval na dve výrazne odlišné situácie, preto bol rozdelený do dvoch článkov. Nový Čl. 56 sa zaoberá všeobecnými prípadmi (t.j. odmietnutím akýchkoľvek nevýhodných zmien nomenklatúry) a uvádza, ako predtým Čl. 69.2, mechanizmy, ktorými môže byť meno zamietnuté. Nový Čl. 57 sa vzťahuje na špeciálny prípad, na ktorý sa predtým obmedzoval bývalý Čl. 69, t.j. na mená, ktoré boli široko a trvale používané pre taxón alebo taxóny nezahŕňajúce ich typ. Takéto mená nie sú ani naďalej k dispozícii na použitie v zmysle, ktorý je v konflikte s ich súčasným použitím, pokiaľ nebol podaný a zamietnutý návrh, ktorý by túto otázku riešil s využitím buď ustanovení Čl. 14 o konzervácii mien, alebo ustanovení nového Čl. 56 o zamietnutí mien. Rozdelenie na Čl. 56 a 57 ešte viac zdôrazňuje požiadavku Kódu (predtým v Čl. 69.4), aby sa meno nepoužívalo v takom zmysle, ktorý je v konflikte s jeho súčasným použitím, pokiaľ jeho nové použitie neodsúhlasí príslušná nomenklatorická komisia.
Treba osobitne zdôrazniť, že Nomenklatorická sekcia kongresu v Jokohame, vedomá si dôležitosti rozširujúcej sa sféry pôsobnosti konzervácie a zamietania mien v záujme stability nomenklatúry, prijala rezolúciu s nasledujúcou požiadavkou: „Sekcia vyzýva Hlavnú nomenklatorickú komisiu a prostredníctvom nej všetky stále nomenklatorické komisie, aby plne využívali možnosti, ktoré Kód poskytuje na zaistenie jednoznačnosti a stability nomenklatúry.“Zodpovednosť za zabezpečenie jasnejšej a stabilnejšej nomenklatúry nesú jednotliví používatelia Kódu, ktorí by mali prispievať tým, že budú predkladať zodpovedajúce návrhy na konzervovanie alebo zamietnutie mien, namiesto toho, aby ich menili z čisto nomenklatorických dôvodov (pozri tiež rezolúciu kongresu).
Do tohto vydania Kódu bol zahrnutý celkom nový pojem, a to interpretatívne typy, ktoré majú slúžiť v prípade, ak ustanovený typ nemôže byť spoľahlivo determinovaný na presné použitie mena. V pôvodnom návrhu bol pre takýto dokladový exemplár alebo ilustráciu navrhnutý termín „protyp“, ale Nomenklatorická sekcia kongresu požiadala Edičnú komisiu, aby určila najvhodnejší termín. Komisia prijala termín „epityp“, pretože lepšie vystihuje zmysel („stojaci nad typom“), a tiež preto, lebo termín protyp bol v minulosti používaný v iných významoch. Toto ustanovenie je uvedené v Čl. 9.7.
Ďalšie významné doplnky, ktoré odsúhlasil Tokijský kongres a boli zahrnuté do Kódu, sú: možnosť používať termín „phyllum“ ako alternatívu k termínu divisio (Čl. 4.2); požiadavka, že od 1. januára 2000 sa budú musieť mená registrovať (za predpokladu, že toto ustanovenie schváli XVI. medzinárodný botanický kongres) (Čl. 32.1); zavedenie skupiny „odmietnutých diel“, v ktorých sa mená určitých kategórií považujú za nie platne uverejnené (Čl. 32.8 a nový Dodatok V); aby bolo meno nového taxónu fosílnych rastlín od 1. januára 1996 platne uverejnené, musí byť sprevádzané buď latinským či anglickým opisom alebo diagnózou, alebo odkazom na takýto opis alebo diagnózu, t.j. opis alebo diagnóza nemôžu byť v ľubovoľnom jazyku ako doteraz (Čl. 36.3). Rozsiahla revízia Čl. 46 vyjasnila okolnosti, kedy sa môže v autorskej citácii používať výraz „ex“, a potvrdila, že predložka „in“ a to, čo za ňou nasleduje, je bibliografickou, a nie autorskou citáciou. Jedna zo stálych nomenklatorických komisií, uvedených v oddelení III, bola zrušená (Komisia pre hybridy) a jedna bola premenovaná (Komisia pre huby a lišajníky, teraz Komisia pre huby).
Nomenklatorické sekcie jednotlivých kongresov prijali v niektorých prípadoch špeciálne príklady („odhlasované príklady“), aby uzákonili nomenklatorickú prax v prípadoch, keď príslušný článok umožňuje rôzne interpretácie alebo necháva otázku otvorenú. Jeden takýto príklad prijatý Tokijským kongresom je uvedený ako Čl. 8, Príkl. 1. Vyjasňuje predtým kontroverzný bod, že „kultúry trvale konzervované v metabolicky inaktívnom stave“ sa majú považovať za „trvale konzervované“ (Čl. 8.2), a preto, hoci tu ide v určitom zmysle o „živé rastliny alebo kultúry“, môžu slúžiť ako typy. Tým sa usmerňuje prax, ktorú prijali najmä taxonómovia pracujúci s kvasinkami. Hoci má Edičná komisia zvyčajne právo vypustiť, zmeniť alebo pridať príklady, toto právo sa nevzťahuje na odhlasované príklady, ktoré je Edičná komisia povinná ponechať bez ohľadu na to, či skutočne ilustrujú pravidlá alebo nie. Na návrh, ktorý odznel v Jokohame, aby boli odhlasované príklady jasne označené, je každý takýto príklad vyznačený hviezdičkou (*).
Hoci návrhy predložené Tokijskému kongresu na zaručenie ochrany mien (alebo niektorého atribútu mien, napr. typov) na odsúhlasených zoznamoch („NCU“ návrhy) nezískali požadovanú 60 % väčšinu hlasov potrebnú na ich prijatie, na Nomenklatorickú sekciu kongresu mimoriadne zapôsobila prospešnosť zoznamov druhov v čeľadi Trichocomaceae (incl. Aspergillus a Penicillium) na zabezpečenie nomenklatorickej stability v tejto skupine. V dôsledku toho sekcia prijala rezolúciu, ktorá súhlasí s tým, aby používatelia mien z tejto čeľade dočasne upustili od aplikácie Kódu v prípadoch, kde to bude potrebné: „Vzhľadom na to, že zoznam mien ,List of Names in Current Use in the Trichocomaceae‘ (Regnum Veg. 128: 13-57. 1994) bol odsúhlasený Medzinárodnou komisiou pre Penicillium a Aspergillus Medzinárodnej únie mikrobiologických spoločností [International Comission on Penicillium and Aspergillus of the International Union of Microbiological Societies (IUMS)], Nomenklatorická sekcia vyzýva taxonómov, aby neprijímali mená, ktoré by konkurovali menám uvedeným v tomto zozname alebo ktoré by zmenili význam, v akom boli použité“.
Okrem pripojenia nového Dodatku V, o ktorom sa píše vyššie, dodatky zostávajú tie isté ako v Berlínskom kóde [IAPT nedala súhlas na uverejnenie Dodatkov II-V v tomto preklade Kódu (pozn. prekl.)]. Dodatok I (Čl. H1-H12) sa zaoberá pomenovaním hybridov; Dodatok IIA je zoznamom konzervovaných mien čeľadí rias, húb a papraďorastov, ktoré sú konzervované len oproti uvedeným zamietnutým menám; Dodatok IIB je zoznamom konzervovaných mien čeľadí machorastov a semenných rastlín, ktoré sú konzervované oproti všetkým konkurujúcim menám, ktoré nie sú uvedené v zozname; Dodatok IIIA je zoznamom konzervovaných rodových mien a im zodpovedajúcich zamietnutých mien; Dodatok IIIB je zoznamom konzervovaných druhových mien a im zodpovedajúcich zamietnutých mien; Dodatok IV je zoznamom mien zamietnutých podľa súčasného Čl. 56 (predtým Čl. 69). Vnútri dodatkov bola potrebná určitá reštrukturalizácia, čiastočne v dôsledku zvýšeného počtu tried rias, ktorých sa konzervácia týka (v tomto Kóde pribudli dve takéto triedy), čiastočne v súvislosti so súčasným a predpokladaným rozširovaním niektorých z menej rozsiahlych dodatkov (osobitne IIIB a IV). Vo všetkých týchto dodatkoch sa rozlišuje šesť veľkých skupín, ktoré sú označené rovnakými veľkými písmenami: A – riasy, B – huby, C – machorasty, D – papraďorasty, E – semenné rastliny a F – fosílne rastliny. V Dodatku IIIA sa pre triedy rias a machorastov používajú podtituly očíslované arabskými číslicami. Pod týmito nadpismi a podtitulmi sú konzervované mená usporiadané podľa abecedy okrem rodov zo skupiny semenných rastlín, pre ktoré bol zatiaľ ponechaný systém číslovania a vymedzenie čeľadí podľa Dalla Torreho a Harmsa. Je jednoznačne povedané, že v Dodatku III sú uvedené všetky mená rozsievok pod nadpisom Bacillariophyceae, a nie medzi fosílnymi rastlinami, bez ohľadu na to, či majú fosílne alebo recentné typy a či rody zahŕňajú recentné druhy alebo nie.
Príprava tohto vydania Kódu sa riadila postupom vysvetleným v oddelení III Kódu a tradíciami, ktoré sa vyvinuli od Parížskeho kongresu v roku 1954. Uverejnené návrhy na zmeny boli spolu s komentármi spravodajcov zhrnuté v súhrne návrhov „Synopsis of proposals“ (Taxon 42: 191-271. 1993). Výsledky predbežného písomného hlasovania (zaslaného poštou) o týchto návrhoch, ktoré sú síce len poradným, ale veľmi užitočným vyjadrením názorov, boli k dispozícii pri registrácii členov Nomenklatorickej sekcie Tokijského kongresu v kongresovom centre Pacifico v japonskej Jokohame. Sekcia zasadala od 23. do 27. augusta, tesne pred riadnymi zasadaniami kongresu, a rokovala o 321 návrhoch týkajúcich sa zmien Kódu, z ktorých prijala 82 a ďalších 42 nechala na posúdenie Edičnej komisii. Rozhodnutia Nomenklatorickej sekcie boli potvrdené rezolúciou záverečného plenárneho zasadania kongresu 3. septembra 1993 (pozri nižšie), čím sa rozhodnutia stali od tohto dátumu záväznými. Zoznam rozhodnutí bol uverejnený spolu s výsledkami predbežného písomného hlasovania (Taxon 42: 907-922. 1993). Predbežný prepis úplných magnetofónových záznamov zo zasadaní Nomenklatorickej sekcie, ktoré pripravili Fred Barrie, Werner Greuter a John McNeill, bol k dispozícii všetkým členom Edičnej komisie na zasadaní v januári 1994. Celková správa o zasadaní Nomenklatorickej sekcie kongresu, zahŕňajúca podstatné časti diskusií a komentárov z rokovaní, bola uverejnená v osobitnom zväzku (Englera 14. 1994).
Povinnosťou Edičnej komisie, ktorá je zvolená Nomenklatorickou sekciou kongresu (podľa tradície spomedzi tých, ktorí sa zúčastnili na diskusiách), je zapracovať rozhodnutia kongresu do Kódu a urobiť v nich len čisto redakčné úpravy, aby text bol plynulý, neprotirečivý, presný a jasný. Zloženie Edičnej komisie sa zvyčajne pri každom kongrese trocha mení. Hoci obsadenie postov predsedu a tajomníka zostalo nezmenené, lebo Werner Greuter pokračoval v práci ako hlavný spravodajca Tokijského kongresu a John McNeill ako zástupca hlavného spravodajcu, komisiu opustili traja jej bývalí členovia, a to Riclef Grolle, Frans Stafleu a Ed Voss, z ktorých poslední dvaja pracovali v Edičnej komisii viacero funkčných období. Frans Stafleu pôsobil ako zástupca hlavného spravodajcu a tajomník Edičnej komisie v rokoch 1954-1964, ako hlavný spravodajca a predseda komisie v rokoch 1964-1979 a ako prezident Nomenklatorickej sekcie v Berlíne v roku 1987 sa vrátil do komisie na prípravu Berlínskeho kódu; Ed Voss pôsobil v komisii nepretržite od roku 1964, kde bol zástupcom hlavného spravodajcu a tajomníkom komisie v rokoch 1964-1979, hlavným spravodajcom a predsedom komisie na kongrese v Sydney v roku 1981 a členom Edičnej komisie pre Berlínsky kód. Hoci ich skúsenosti chýbali, v komisii veľmi dobre pracovali ich nástupcovia: Fred Barrie, Missouri Botanical Garden (v súčasnosti vo Field Museum, Chicago); Per Magnus Jřrgensen, University of Bergen; Piers Trehane, Wimborne, Dorset. U.K. (kooptovaný namiesto Alana Leslieho z Royal Horticultural Society, Wisley, U.K., ktorý bol do komisie zvolený v Jokohame, ale nemohol v nej pracovať). Všetci uvedení sa zúčastnili na práci komisie veľmi efektívne.
Po predchádzajúcom kolovaní prvého návrhu textu nového Kódu sa Edičná komisia stretla v dňoch 2.-7. januára 1994 v „Botanischer Garten und Botanisches Museum Berlin-Dahlem“. Na tomto tradičnom a rozhodujúcom stretnutí bolo prítomných všetkých 11 členov komisie. Cieľom zasadania bolo nájsť pre Kód čo najjasnejší a najvýstižnejší spôsob vyjadrenia rozhodnutí Nomenklatorickej sekcie kongresu. Komisia sa musela zaoberať nespočetným množstvom redakčných detailov, aby bolo isté, že výsledné dielo bude pre všetkých používateľov, bez ohľadu na ich materinskú reč, jednoznačné. Edičná komisia si však uvedomuje, že úplnú jasnosť a jednoznačnosť sotva možno dosiahnuť. V Kóde mohli ešte stále zostať niektoré nepresnosti a protirečivé alebo inak neuspokojivé formulácie. V niektorých bodoch by ale akákoľvek snaha o ich vyriešenie viedla buď k rozšíreniu, alebo k obmedzeniu pôsobnosti Kódu podľa toho, kto ako chápe súčasný text, čím by Edičná komisia prekročila svoje oprávnenie.
Spôsob, akým bývajú v tlačenom texte zvýraznené niektoré alebo všetky vedecké mená, sa podstatne líši medzi jednotlivými krajinami a závisí aj od jazykových tradícií. Možnože z toho vyplývali aj rozdiely v tomto ohľade medzi rôznymi vydaniami Kódu. V snahe o dosiahnutie jednotnosti boli v Sydneyskom a Berlínskom kóde kurzívou vytlačené všetky mená v hierarchickej úrovni čeľade a nižšie, t.j. tie, pre ktoré je záväzný princíp priority. Súčasná Edičná komisia je toho názoru, že tento prístup bol v podstate nelogický. V Tokijskom kóde sú kurzívou vytlačené všetky vedecké mená, ktoré spadajú pod pôsobnosť Kódu, kým neformálne označenia sú vytlačené normálnym písmom. Napr. v Čl. 13.1 (d) mená radov Uredinales, Ustilaginales atď. sú vytlačené kurzívou, zatiaľ čo neformálne meno skupiny „fungi“ nie. Edičná komisia je toho názoru, že toto je najvhodnejšia forma prezentácie v kóde nomenklatúry, no nekladie si za cieľ zaviesť ju ako štandard, ktorý by mali nasledovať iné publikácie, ktoré môžu mať iné, často dlhoročné editorské tradície.
Medzi naše hlavné edičné zámery patrila jednotnosť v bibliografickom štýle a bibliografických detailoch, aby údaje boli jednoznačné a prijateľné pre všetkých používateľov. V súčasnosti sú k dispozícii také pomôcky na štandardizáciu, ktoré pred niekoľkými rokmi ešte neexistovali, no dnes poskytujú takmer úplné štandardy pre rôzne kategórie údajov. Pri skracovaní titulov kníh sme sa dôsledne riadili podľa „TL-2“ (Stafleu & Cowan, Taxonomic literature, ed. 2; Stafleu & Menega, Taxonomic literature, ed. 2, Suppl. 1 & 2), tituly časopisov sme skracovali podľa diela „B-P-H“ (Botanico-Periodicum-Huntianum) a jeho dodatku „Supplement“ a mená autorov podľa diela Brummitt & Powell, Authors of plant names (Royal Botanic Gardens, Kew, 1992). V celom Kóde sme použili štýl citácií zo zoznamov „Names in Current Use“ (NCU), ktorý je tam detailne vysvetlený (pozri Regnum Veg. 126: 9-12. 1993). Pri množstve citácií v dodatkoch bola táto štandardizácia veľkou úlohou. Kým pre väčšinu konzervovaných mien čeľadí (Regnum Veg. 126) a rodov (Regnum Veg. 129) boli citácie v novom štýle k dispozícii, pre nomina rejicienda ich bolo potrebné preformulovať. Paul Kirk z International Mycological Institute v Eghame zabezpečil štandardizáciu autorských citácií pre všetky tie mená, ktoré mohla Ellen Farr zo Smithsonian Institution, Washington, získať z databázy Index nominum genericorum. Boli to však len tie, ktoré boli v databáze výslovne označené ako „nom. rej.“ (niečo vyše polovice z celkového počtu zamietnutých mien). Zvyšnú časť štandardizácií vypracoval ručne Norbert Kilian, Berlín, v rámci pracovnej zmluvy s IAPT. Rozsiahlu kontrolu dát urobila Brigitte Zimmer, Berlín.
Aktualizácia Dodatkov II–IV sa neobmedzovala len na zavedenie doplnkov a zmien odrážajúcich prijaté návrhy, ale predstavovala aj rozsiahle overovanie existujúcich údajov, čo v mnohých prípadoch viedlo k väčším redakčným úpravám. Táto práca bola vykonaná v spolupráci s odborníkmi, ktorí boli členmi Edičnej komisie alebo tajomníkmi Hlavnej nomenklatorickej komisie. Paul Silva prevzal starostlivosť o údaje o riasach; Vincent Demoulin sa za asistencie Waltera Gamsa zaoberal hubami; Gea Ziljstra poskytla nielen doplnky týkajúce sa machorastov, ale aj veľa aktualizácií a úprav, ktoré boli výsledkom jej práce na diele Index nominum genericorum; Dan Nicolson pripravil doplnky pre papraďorasty a semenné rastliny, pričom pre druhú z týchto skupín poskytol početné doplnky Dick Brummitt; Bill Chaloner prevzal zodpovednosť za fosílne rastliny. Za veľkú a veľkorysú pomoc im všetkým vyslovujeme vďaku.
Kým register k Dodatku III, kompletne vypracovaný pomocou počítača, sa významne nezmenil, hlavný register bol úplne zreštrukturalizovaný a rozdelený do dvoch častí (register vedeckých mien a vecný register) s cieľom urobiť obsah Kódu dostupnejším pre učiteľov a študentov botaniky i pre tých, ktorí Kód používajú pravidelne [registre neboli z priestorových dô vodov do tohto prekladu Kódu zaradené (pozn. prekl.)] . Kompletnú reštrukturalizáciu a prepis, ktoré, ako dúfame, sa budú považovať za výrazné zlepšenie oproti predošlým verziám, urobil Piers Trehane. Bola to náročná a vyčerpávajúca práca, za ktorú si zaslúži našu vďaku.
Konečnú redakciu celého textu, vrátane dodatkov a registrov, urobil Werner Greuter v úzkom kontakte s ostatnými členmi Edičnej komisie. Táto práca bola uľahčená existenciou faxového a elektronického spojenia. Brigitte Zimmer, za asistencie Norberta Kiliana pri dodatkoch, pripravila reprodukovateľnú predlohu textu.
Botanickej nomenklatúre neposlúžili len tí, ktorí prispeli k vyhotoveniu tohto nového vydania Kódu, ale aj nespočetní botanici v stálych nomenklatorických komisiách, ktorí medzi kongresmi nepretržite pracujú a rokujú najmä o návrhoch na konzerváciu alebo zamietnutie mien, ako aj tí, ktorí ako členovia osobitných komisií skúmajú a hľadajú riešenie tých problémov, ktoré im postúpila Nomenklatorická sekcia predošlého kongresu. Veľmi pozoruhodným aspektom botanickej nomenklatúry je veľký počet taxonómov, ktorí sa dobrovoľne a veľmi efektívne zúčastňujú na časovo náročnej práci v neoceniteľný prospech všetkých tých kolegov, ktorí sú odkázaní na používanie mien rastlín a v mene ktorých im úprimne ďakujeme.
V konečnom dôsledku nad nomenklatúrou nevládne byrokracia komisií, ale otvorene a demokraticky spoločenstvo jej používateľov, reprezentované zaregistrovanými účastníkmi medzinárodných botanických kongresov. Tento používateľmi riadený proces, ktorým je nomenklatúra regulovaná, je pre Kód mimoriadne dôležitý, a keďže Kód je „bezzubý“ v zmysle pokút za jeho porušenie, jeho používanie a presadzovanie závisí výlučne od konsenzu používateľov.
Medzinárodný kód botanickej nomenklatúry je publikovaný pod dozorom medzinárodných botanických kongresov. Tokijský kongres na svojom záverečnom plenárnom zasadaní prijal túto rezolúciu vzťahujúcu sa na nomenklatúru:
„Pätnásty medzinárodný botanický kongres, zvažujúc veľkú dôležitosť stabilného systému vedeckých mien rastlín pre potreby základných a aplikovaných vied a mnohých iných oblastí verejného života a ekonomiky;
zaznamenávajúc s uspokojením nové dôležité zlepšenia v Medzinárodnom kóde botanickej nomenklatúry a vyvíjané úsilie v hľadaní nových ciest zvyšovania stability a istoty pri použití mien rastlín
vyzýva rastlinných taxonómov, aby sa v čase, kým táto práca pokračuje, vyhýbali nahrádzaniu dobre zavedených mien z čisto nomenklatorických dôvodov, či už zmenou ich použitia alebo kriesením dávno zabudnutých mien;
rozhodol, že prijíma rozhodnutia Nomenklatorickej sekcie týkajúce sa Medzinárodného kódu botanickej nomenklatúry, ako aj vymenovania predstaviteľov a členov nomenklatorických komisií, o ktorých sa uzniesla na svojich zasadaniach v dňoch 22.-27. augusta.“
Táto rezolúcia ďaleko presahuje tradičný akt schvaľovania nomenklatorických rozhodnutí a nominácií do stálych komisií kongresom. Prostredníctvom Medzinárodnej únie biologických vied, pod patronátom ktorej sa tieto kongresy konajú, vyzýva taxonómov, aby sa stali priekopníkmi nomenklatorickej stability. Mali by sa vyhýbať zmenám urobeným z čisto nomenklatorických príčin, na rozdiel od tých, ktoré sú výsledkom zmeny taxonomických koncepcií, a ako dúfame, sú odrazom pokroku našej vedy.
Má to snáď znamenať, že tento Kód je dokument nepatrného významu, ktorý môže byť odložený nabok zakaždým, keď by jeho použitie viedlo k výsledkom, ktoré sú (pre niektorých) nepríjemné? Rozhodne nie. Kód v súčasnosti poskytuje veľkorysé nové možnosti vyhnúť sa nomenklatorickým zmenám navrhnutím mien na konzerváciu alebo zamietnutie, a tieto možnosti treba využívať. Ak by nepostačovali, možno bude v budúcnosti nutné navrhnúť a zahrnúť do Kódu ďalšie.
Kód je živý a adaptabilný právny súbor a pokiaľ sa bude vyvíjať v súlade s meniacimi sa potrebami a novými úlohami, zachová si svoju autoritu a silu. Dúfame, že Tokijský kód je významným medzníkom v tomto pokračujúcom adaptačnom procese.
Máj 1994 Werner Greuter, John McNeill